sedela som schúlená na gauči, so šálkou čaju a krúžila lyžičkou.
v nej.
v šálke s farebnými bodkami ktoré rozjasňovali tak tmavý deň.
z telky bolo počuť hlasy, a vidieť obraz.
no pointu som nezachytávala už od 6 minúty.
"v poslednej dobe sa často pristihnem pri tom, ako nevnímam okolie"
rozhodla som sa pozberať čo som mala a vrátiť sa tam kde sme boli. vrátiť sa do minulosti a zaspomínať si.
zasa sa na chvíľu usmiať a zamyslieť sa nad niečim, čo je zbytočné.
milióny otázok sa v tom momente víria nad mojou hlavou a ja si neviem odpovedať. len si môžem myslieť. domýšľať si pozitíva a báť sa negatív.
...potom zrázu príde ťuk a aj ten najupršanejší deň sa vyjasní
*
...
pomaly a neisto kradla myšlienky z jeho hlavy,
domýšľala si nové a rozmýšľala nad tými starými.
úsmevom snažila sa zhypnotizovať niečo,
čo neexistovalo.
bola tam prázdna medzera.
kilometrová.
z rozprášených hviezd snažila sa spriadať siete a z nich loď, za cestou ktorá nebola možná. pretože druhý breh neexistoval.
zatiaľ.
***
nebol si, ani nie si dokonalý. musela som vedieť už na začiatku, že v tvojej dokonalosti bude nejaký háčik.
postupne som zisťovala, že si bol pre mňa dokonalý nedokonalosťami ktoré som si inokedy nevšímala. alebo skôr som ich odmietala.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
sugy1
24. 3.marca 2012 14:43
A ešte aj píše skvele
3
@antifunebracka
Inak vieš o tom, že som aj zabudla na to, že sme boli von? ja si nepamätám ani jeden moment z toho, to je sakra smutné
Inak vieš o tom, že som aj zabudla na to, že sme boli von? ja si nepamätám ani jeden moment z toho, to je sakra smutné
Napíš svoj komentár