Bola som v zime môjho života, a muži ktorých som stretla po ceste boli mojím letom.
V noci som zaspávala s predstavami, v ktorých spievam a tancujem s nimi.
Tri po sebe idúce roky bytia na nekonečnej ceste svetom, kedy boli moje spomienky jedinou vecou vďaka ktorým som vedela zotrvať, a mojimi jedinými skutočne šťastnými časmi.
Bola som speváčkou, nie veľmi populárnou, ktorá raz snívala o tom stať sa krásnou poetkou.
Ale pod prúdom sérií nešťastných udalostí som videla, že tieto sny boli zničené a rozpŕchli sa ako milióny hviezd na nočnej oblohe- ktoré som si priala znovu a znovu- žiariace a rozbité.
Ale v skutočnosti mi to nevadilo, vedela som totižto, že treba dostať všetko čo ste kedy chceli a potom to stratiť aby ste vedeli čo je to skutočná sloboda.
Keď ľudia zistili čo som robila, ako som žila, pýtali sa ma prečo. Ale nedá sa o tom hovoriť s ľuďmi ktorí majú domov, oni nemajú poňatia o tom aké je to nájsť bezpečie u druhých ľudí a domov kdekoľvek kde zložíte hlavu.
Vždy som bola nezvyčajné dievča, mama mi hovorievala, že mám dušu chameleóna. Žiadny morálny kompas ukazujúci na sever, žiadna stála osobnosť. Len vnútorná nerozhodnosť tak široká a tak nerozhodná ako oceán.
A keby som povedala že som neplánovala, že sa to zvrtne na toto, klamala by som, pretože som bola narodená aby som bola „tou druhou“.
Nepatrila som nikomu a pri tom som patrila každému. Nemala som nič a pritom chcela všetko, so zápalom pre každú skúsenosť a s posadnutosťou pre slobodu ktorá ma desila do bodu, že som o tom skoro nemohla hovoriť, a tlačila ma do nomádskeho bodu šialenosti ktorý ma oslňoval a spôsoboval mi pocit závratu.
Každú noc som sa modlievala aby som našla svojich ľudí, až som ich konečne našla- na otvorenej ceste. Nemali sme čo stratiť, nemali sme čo získať, nič po čom by sme túžili viac ako spraviť náš život umením.
Ži rýchlo. Zomri mladý. Buď divoký. A zabávaj sa.
Verila som v krajinu Amerika akou bola. Verila som v osobnosť, ktorou som sa chcela stať.
Verila som v slobodu na otvorenej ceste.
A moje motto je stále rovnaké: Verím v láskavosť čudákov. A keď som vo vojne so sebou samou Jazdím, Len jazdím.
Kým si ty? Si zmierený so všetkými svojimi najtmavšími fantáziami?
Vytvoril si si život, kde si otvorený všetkým skúsenostiam, ktoré môžeš vyskúšať?
Ja som.
Som skur*ene bláznivá, ale voľná...
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
7
trosku kostrbato prelozene... + tie pseudointelektualne lanine bullshity sa mi tazko pocuvaju
Napíš svoj komentár
btw prečo Sid a Nancy na pozadí?