Kopa ľudí dnes spochybňuje existenciu vyspelých mimozemšťanov schopných medziplanetárneho cestovania. Uvádzajú pritom jednotlivé „argumenty“. V tomto článku sa pozrieme na ich jednotlivé „argumenty“ a skúsime dať na nich odpovede.
1 : Prečo sme od mimozemšťanov nezaznamenali laserový signál z ich planéty ?
Odpoveď : Je niekoľko možných vysvetlení :
1 : Nepovažujú za potrebné vysielať laserové signály do vesmíru a dávať tak o sebe verejne vedieť.
2 : Existuje mimozemská civilizácia ktorá takéto signály vyslala, ale iná mimozemská civilizácia blízko Zeme blokuje tieto signály – nechce aby doputovali na Zem.
3 : Vysielajú laserové signály v iných vlnových dlžkach ktoré nepoznáme a na ktoré nemáme prístroje aby ich mohli zachytiť.
4 : SETI zachytilo signál ale pred verejnosťou to tají – predstava, že by existovala vyspelá civilizácia ktorá je silnejšia než my, by u mnohých slaboduchejších ľudí mohla vytvoriť paniku.
5 : Sú od nás príliš ďaleko. Tak napríklad najvýkonnejší laser na Zemi má výkon 10 petawattov a má ultrakrátke trvanie pulzu 20 femtosekúnd – 0,000 000 000 000 02 sekundy (pri dlhšom trvaní by sa roztavil). Ak by mimozemšťania boli rovnako vyspelí ako my, a použili tento laser z ich planéty, museli by byť vzdialení maximálne 58 svetelných rokov od Zeme aby na Zem počas záblesku tohto laseru dopadol na 15 metrový teleskop aspoň 1 fotón. Ak by boli vzdialení 5,8 milióna svetelných rokov (iba 1/16000 veľkosti vesmíru), museli by použiť laser ktorý by bol až 1 bilión (jedna s 12 nulami) krát výkonnejší než najlepší laser na Zemi, aby sme zachytili našimi 15 metrovými teleskopmi aspoň 1 foton. Inak povedané, mimozemšťania môžu vysielať signály, ale vzhľadom na to že sa nachádzajú ďaleko, svetlo je príliš rozptýlené než aby k nám nejaké doputovalo.
2 : Ak by k nám mimozemšťania cestovali ľoďou, odrážala by svetlo a všimli by sme si ju.
Odpoveď : 10 metrový objekt osvetlený slnkom by sme zo Zeme voľným okom nevideli ani pri prelete tesne nad povrchom atmosféry. Súkromným amatérskym teleskopom ho zbadáme na vzdialenosť niekoľkých tisícov kilometrov, kým veľké profesionálne observatóriá ho dokážu odhaliť na vzdialenosť zhruba do 1-2-miliónov kilometrov, čo je len 3-7 svetelných sekúnd !
A aj to len za predpokladu že mimozemšťania nepoužívajú štít ktorý by pohlcoval slnečné svetlo. Je dosť možné že ich lode používajú štít, buď ide o štít ktorý pohlcuje svetelné žiarenie a premieňa ho na pohon lode, alebo ide o štít ktorý pohlcuje všetko čo mu príde do cesty, či už sú to fotóny alebo vesmírny prach. Takýto štít je pre lode dôležitý, náraz lode pri vysokej rýchlosti len do malého zrnka vesmírneho prachu by mohol spôsobiť výbuch lode keby loď štít nemala.
3 : Vesmírne vzdialenosti sú príliš veľké aby k nám mimozemšťania doputovali
Odpoveď : V našej galaxii sa podľa najnovších konzervatívnych odhadov NASA nachádza najmenej 300 miliónov potenciálne obývateľných planét (kamenisté planéty s vhodnou teplotou pre život). Niektoré optimistickejšie matematické modely a štatistické štúdie však naznačujú, že toto číslo by mohlo dosiahnuť až 10 až 40 miliárd, ak započítame aj planéty obiehajúce okolo menších a chladnejších hviezd (červených trpaslíkov). Ak si zoberieme len veľkosť našej galaxie, naša galaxia, mliečna cesta, má priemer približne 100 000 svetelných rokov. Zem sa nachádza v jej vonkajšej časti, asi 26 000 svetelných rokov od galaktického stredu. Takže jednotlivé planéty sa nachádzajú od Zeme vo vzdialenosti 4-74000 svetelných rokov.
Podrobné modely ukazujú, že približne 75 % až 80 % potenciálne obývateľných planét v našej galaxii je starších ako Zem, a to v priemere o 2 až 3 miliardy rokov ! Pokiaľ by sme zobrali hoci aj najvzdialenejšiu planétu v galaxii vzdialenú 74000 svetelných rokov, a predpokladali že sa tam život vyvinul rovnako rýchlo ako na Zemi, mali by k dobru 2,5 miliardy rokov na to, aby doputovali na Zem. Stačila by im rýchlosť vesmírnej lode len 8,87 km/s ( len 1/33820 rýchlosti svetla, rýchlosť ktorú presahujú už aj naše sondy !!) aby za 2,5 miliardy rokov doputovali na Zem. Ani pre tú najvzdialenejšiu planétu v našej galaxii by nepredstavoval problém doputovať k nám, natož pak pre planéty ktoré sú k nám bližšie, času by mali viac než dosť. Čas nie je príčina prečo by k nám nemohli doputovať.
Približne 30 % až 35 % všetkých doteraz existujúcich skalnatých planét je starších ako Zem o 3-6,5 miliardy rokov. Dostatok času na doputovanie k nám majú preto aj civilizácie z iných galaxií, vzdialených desiatky až stovky miliónov rokov (stačila by im rýchlosť lode o rýchlosti len (1/10 – 1/100 svetla).
4 : Je veľmi nepravdepodobné aby inde vo vesmíre vznikol život
Odpoveď :Toto tvrdenie naráža na 5 problémov :
1 : Vesmír (len ten pozorovateľný) obsahuje 10 na 23 planét. 10 na 20 (jedno s 20 nulami) planét sú kamenisté a nachádzajú sa vo vhodnej vzdialenosti od hviezdy, je na nich teplota ktorá umožňuje existenciu vody. Počet planét vhodných na rozvoj života je teda veľa.
2 : Život nie je krehký visiace na vlásku, ale naopak, je veľmi adaptívny. Život dokáže prežiť aj vo veľmi nehostinných podmienkach.
A : Extrémofilné mikroorganizmy
Existujú organizmy, ktoré prosperujú v prostrediach s extrémnymi hodnotami:
teploty – niektoré archeóny rastú pri teplotách nad 120 °C pod vysokým tlakom,
chladu – mikroorganizmy žijú v ľade a polárnych oblastiach,
kyslosti – niektoré organizmy žijú pri pH blízkom 0,
zásaditosti – iné tolerujú veľmi vysoké pH,
slanosti – halofilné archeóny dokážu žiť v prostredí s extrémnou koncentráciou soli,
vysokého tlaku – organizmy existujú kilometre pod hladinou oceánu,
žiarenia – napríklad Deinococcus radiodurans dokáže prežiť dávky ionizujúceho žiarenia, ktoré by človeka usmrtili.
B : Život existuje bez slnečného svetla
Toto je obzvlášť zaujímavé z hľadiska hľadania mimozemského života.
V okolí hydrotermálnych prieduchov na dne oceánov pod vysokým tlakom žijú celé ekosystémy, ktoré nepotrebujú slnečné svetlo. Ich základom je chemosyntéza – mikroorganizmy získavajú energiu z chemických reakcií, napríklad zo sírovodíka.
To znamená, že:
život ≠ nevyhnutne slnečné svetlo.
Potenciálne obývateľné prostredie preto nemusí byť na povrchu planéty.
C : Život dokáže prežiť takmer úplné vyschnutie
Niektoré organizmy, napríklad želvušky (tardigrady), dokážu vstúpiť do stavu kryptobiózy.
Metabolizmus sa vtedy extrémne spomalí a organizmus môže prežiť:
dlhodobé vysušenie,
veľmi nízke teploty,
vysoké dávky žiarenia,
nedostatok kyslíka,
extrémne podmienky vo vákuu počas experimentov.
Neznamená to, že želvuška je „nesmrteľná“, ale ukazuje to, akú neuveriteľnú odolnosť môže biologický systém dosiahnuť.
D : Život sa nachádza hlboko pod povrchom Zeme
Mikrobiálny život neexistuje iba tam, kde je voda, kyslík a slnečné svetlo na povrchu.
V zemskej kôre sa nachádzajú mikroorganizmy kilometre pod povrchom, v horúcich, tmavých a energeticky veľmi chudobných prostrediach.
To je veľmi dôležité pre astrobiológiu: obyvateľnosť nemusí znamenať príjemný povrch podobný Zemi.
E : Život sa dokáže prispôsobiť toxickým látkam
Niektoré mikroorganizmy dokážu využívať alebo tolerovať látky, ktoré sú pre iné organizmy vysoko toxické – napríklad:
síru,
arzén,
ťažké kovy,
vysoké koncentrácie solí,
extrémne kyslé prostredie.
F : Rýchla adaptácie života nepriaznivým podmienkam
Práve rýchlosť adaptácie je veľmi silný príklad toho, aký flexibilný môže byť život. Niekoľko veľmi dobrých príkladov:
🦠 1. Baktérie odolné voči antibiotikám
Najznámejší príklad. Pri vystavení antibiotiku väčšina citlivých baktérií uhynie, ale vzácne rezistentné baktérie prežijú a rozmnožia sa.
Napríklad MRSA si vyvinula rezistenciu voči viacerým antibiotikám. Podobne vznikajú baktérie odolné voči liekom, ktoré ešte pred desaťročiami účinkovali veľmi dobre.
Dôležité je, že baktéria nemusí „vymyslieť“ novú vlastnosť počas liečby — rezistentná mutácia môže existovať už v malej časti populácie a antibiotikum potom túto populáciu veľmi silno selektuje.
🐭 2. Myši na ostrove — rýchla evolúcia veľkosti tela
Na ostrovoch sa u niektorých populácií cicavcov pozorujú veľmi rýchle evolučné zmeny telesnej veľkosti. Pri obmedzených zdrojoch môže byť výhodné menšie telo a nižšia energetická spotreba.
Ostrovné populácie sú preto veľmi dobrým prirodzeným „laboratóriom“ evolúcie.
🐟 3. Ryby v silne znečistených vodách
Niektoré populácie rýb žijúce v oblastiach silne kontaminovaných priemyselnými toxínmi si vyvinuli genetickú toleranciu voči znečisteniu.
Veľmi známy príklad sú ryby z oblastí okolo amerických riek silne kontaminovaných PCB a inými látkami. Populácie tam môžu mať genetické varianty, ktoré im umožňujú prežiť koncentrácie toxínov, ktoré by boli pre iné populácie smrteľné.
Počas priemyselnej revolúcie boli kmene stromov v znečistených oblastiach tmavšie. Tmavé formy nočného motýľa boli preto menej nápadné pred predátormi a ich frekvencia výrazne vzrástla.
Keď sa znečistenie znížilo, začala opäť stúpať frekvencia svetlých foriem.
Tu sa adaptácia môže pozorovať dokonca v časovom horizonte niekoľkých desaťročí.
🧫 5. Baktérie, ktoré sa prispôsobujú novým zdrojom potravy
Veľmi elegantný experiment uskutočnil Richard Lenski so svojím dlhodobým experimentom s E. coli. Populácie baktérií sa nechali vyvíjať viac než 30 rokov a desaťtisíce generácií.
V jednej populácii sa približne po 31 000 generáciách objavila schopnosť využívať citrát za podmienok, za ktorých ho pôvodné baktérie nedokázali efektívne využívať.
Je to nádherný príklad toho, že evolúcia môže vytvoriť novú ekologickú schopnosť behom krátkej doby.
🪳 6. Šváby a insekticídy
Šváby sú ďalším veľmi názorným príkladom. Populácie vystavené insekticídom môžu v priebehu generácií získavať:
mutácie znižujúce účinok toxínu,
schopnosť rýchlejšie ho metabolizovať,
zmeny v nervovom systéme,
zmeny správania, ktoré znižujú kontakt s jedom.
Výsledkom sú populácie, ktoré sú voči konkrétnemu insekticídu výrazne odolnejšie.
3 : Niektorí povedia : „ok, už vzniknutý život sa dokáže dobre prispôsobiť prostrediu a prežiť, ale je problém aby život vôbec vznikol. Aby sa organizmus dokázal rozmnožovať a niesť v sebe genetickú informáciu, musí mať v sebe DNA. Pravdepodobnosť náhodného vzniku presnej sekvencie DNA je priamo závislá od jej dĺžky. Pre reťazec (N) nukleotidov (kde máme na výber zo 4 bází: A, C, G, T) je šanca na náhodný zásah presne (1/4)^N). Ak by sme chceli vypočítať pravdepodobnosť pre skutočne samostatne replikujúcu sa DNA (umelá syntetická bunka Syn3.0 s 531 000 bázami), šanca klesá na astronomických 1 na 10^{319600 !!!„
Odpoveď : Tu je znovu niekoľko problémov :
1 : Mimozemšťania nemuseli vzniknúť cez DNA, môžu mať v sebe iné prvky, ktorých vytvorenie je oveľa pravdepodobnejšie než DNA
2 : Život na Zemi predsa len vznikol, pravdepodobnosť života preto nemôže byť 1: 10 na 319600. A je zrejmé že tento život stvorila obyčajná príroda ktorá nemá žiaden zázračný prútik, ale stvára život len na základe náhody a pravdepodobnosti. Preto nemohla byť pravdepodobnosť 1: 10 na 319600, lebo príroda by život v takom prípade nestvorila. O tom že život na Zemi bol stvorený prírodou a nie žiadnym Božstvom ani mimozemšťanmi svedčí veľa vecí : Postupný vývoj života od najjednoduchšieho po najkomplexnejší trvajúci stámilióny rokov, vznik života cez náhodné mutácie (vďaka ktorým množstvo živočíchov zbytočne umrelo), niekoľko masívnych vymieraní na Zemi (asteorid pred 65 miliónmi rokmi, zamrznutá Zem); ľudské i zvieracie telá s chybami – choroby.
3 : Predpoklad, že najjednoduchším samoreplikátorom v čase počiatku vývinu života bola dnešná DNA, je zcela chybný ! Je to ako keby kreacionisti prišli dnes na Zem a uvideli pred sebou 100 metrový mrakodrap a potom počítali aká je pravdepodobnosť že príroda náhodnými pokusmi postaví takýto mrakodrap a to ešte hneď naraz ! Po správnosti by nemali hľadieť na mrakodrap ale na jaskyňu, a počítať aká je pravdepodobnosť že behom miliónov rokov príroda náhodne vytvorí jaskynu. V takom prípade tie čísla budú zcela iné a reálne. Prvý samoreplikátor nebol mrakodrapom, ale obyčajnou jaskynou, bol nepredstaviteľne jednoduchší než dnešné DNA.
Dobre, niekto ale namietne, ak existovali primitívne samoreplikátory, prečo ich nepozorujeme aj dnes ?
Primitívne replikátory dnes môžu vzniknúť kdekoľvek v prírode, a vedci dnes nechodia po prírode s mikroskopom na oku. Pravdepodobnosť, že by vedec bol v správny čas na správnom mieste je mizivá. Navyše baktérie samoreplikátor veľmi rýchlo zjedia. A možno dnes ani vôbec nevznikajú, keďže nemajú dnes na Zemi tie látky ktoré tu boli pred miliardami rokov. Dobre, ale prečo nevidíme primitívne samoreplikátory v geologickom profile, pri počiatku Zeme baktérie neexistovali takže primitívne samoreplikátory nemali konkurenciu a bolo ich preto veľa. Áno, bolo ich veľa, ibaže tým, že išlo len o primitívne samoreplikátory, nemali v sebe možnosť prežiť zakonzervované po miliardy rokov (narozdieľ od baktérii s DNA) takže za ten čas sa už dávno rozpadli a zmizli. Preto ich dnes nenachádzame ani v tých najstarších geologických vrstvách.
5 : Ak nás mimozemšťania sledujú a sú v našej blízkosti, prečo nás oficiálne nekontaktovali ?
Odpoveď : Myslím, že to je kvôli tomu, že si to ako ľudstvo nezaslúžime. Vedieme vojny, máme na Zemi preľudnenie, hladomory, rozsiahle ničíme prírodu a živočíchov, tvoríme emisnú stopu, máme tu rozsiahle rozšírené náboženstvá učiace bludy, nevieme sa dohodnúť na postupnom znižovaním až odstránení jadrových zbraní, sme proti veciam ktoré by posunuli ľudstvo dopredu ako sú genetickým inžinierstvo, klonovanie. Celkovo teda ako ľudstvo robíme veľmi veľa chýb a len veľmi málo krokov ktoré nás posúvajú dopredu. Ako celok si teda nezaslúžime kontakt od mimozemšťanov. Pokiaľ by teda mimozemšťania mali nás kontaktovať tak nie celé ľudstvo, ale len určité malé množstvo jednotlivcov ktorí sú myslením zcela niekde inde ako zvyšková populácia.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
1 : Prečo sme od mimozemšťanov nezaznamenali laserový signál z ich planéty ?
Odpoveď : Je niekoľko možných vysvetlení :
1 : Nepovažujú za potrebné vysielať laserové signály do vesmíru a dávať tak o sebe verejne vedieť.
2 : Existuje mimozemská civilizácia ktorá takéto signály vyslala, ale iná mimozemská civilizácia blízko Zeme blokuje tieto signály – nechce aby doputovali na Zem.
3 : Vysielajú laserové signály v iných vlnových dlžkach ktoré nepoznáme a na ktoré nemáme prístroje aby ich mohli zachytiť.
4 : SETI zachytilo signál ale pred verejnosťou to tají – predstava, že by existovala vyspelá civilizácia ktorá je silnejšia než my, by u mnohých slaboduchejších ľudí mohla vytvoriť paniku.
5 : Sú od nás príliš ďaleko. Tak napríklad najvýkonnejší laser na Zemi má výkon 10 petawattov a má ultrakrátke trvanie pulzu 20 femtosekúnd – 0,000 000 000 000 02 sekundy (pri dlhšom trvaní by sa roztavil). Ak by mimozemšťania boli rovnako vyspelí ako my, a použili tento laser z ich planéty, museli by byť vzdialení maximálne 58 svetelných rokov od Zeme aby na Zem počas záblesku tohto laseru dopadol na 15 metrový teleskop aspoň 1 fotón. Ak by boli vzdialení 5,8 milióna svetelných rokov (iba 1/16000 veľkosti vesmíru), museli by použiť laser ktorý by bol až 1 bilión (jedna s 12 nulami) krát výkonnejší než najlepší laser na Zemi, aby sme zachytili našimi 15 metrovými teleskopmi aspoň 1 foton. Inak povedané, mimozemšťania môžu vysielať signály, ale vzhľadom na to že sa nachádzajú ďaleko, svetlo je príliš rozptýlené než aby k nám nejaké doputovalo.
2 : Ak by k nám mimozemšťania cestovali ľoďou, odrážala by svetlo a všimli by sme si ju.
Odpoveď : 10 metrový objekt osvetlený slnkom by sme zo Zeme voľným okom nevideli ani pri prelete tesne nad povrchom atmosféry. Súkromným amatérskym teleskopom ho zbadáme na vzdialenosť niekoľkých tisícov kilometrov, kým veľké profesionálne observatóriá ho dokážu odhaliť na vzdialenosť zhruba do 1-2-miliónov kilometrov, čo je len 3-7 svetelných sekúnd !
A aj to len za predpokladu že mimozemšťania nepoužívajú štít ktorý by pohlcoval slnečné svetlo. Je dosť možné že ich lode používajú štít, buď ide o štít ktorý pohlcuje svetelné žiarenie a premieňa ho na pohon lode, alebo ide o štít ktorý pohlcuje všetko čo mu príde do cesty, či už sú to fotóny alebo vesmírny prach. Takýto štít je pre lode dôležitý, náraz lode pri vysokej rýchlosti len do malého zrnka vesmírneho prachu by mohol spôsobiť výbuch lode keby loď štít nemala.
3 : Vesmírne vzdialenosti sú príliš veľké aby k nám mimozemšťania doputovali
Odpoveď : V našej galaxii sa podľa najnovších konzervatívnych odhadov NASA nachádza najmenej 300 miliónov potenciálne obývateľných planét (kamenisté planéty s vhodnou teplotou pre život). Niektoré optimistickejšie matematické modely a štatistické štúdie však naznačujú, že toto číslo by mohlo dosiahnuť až 10 až 40 miliárd, ak započítame aj planéty obiehajúce okolo menších a chladnejších hviezd (červených trpaslíkov). Ak si zoberieme len veľkosť našej galaxie, naša galaxia, mliečna cesta, má priemer približne 100 000 svetelných rokov. Zem sa nachádza v jej vonkajšej časti, asi 26 000 svetelných rokov od galaktického stredu. Takže jednotlivé planéty sa nachádzajú od Zeme vo vzdialenosti 4-74000 svetelných rokov.
Podrobné modely ukazujú, že približne 75 % až 80 % potenciálne obývateľných planét v našej galaxii je starších ako Zem, a to v priemere o 2 až 3 miliardy rokov ! Pokiaľ by sme zobrali hoci aj najvzdialenejšiu planétu v galaxii vzdialenú 74000 svetelných rokov, a predpokladali že sa tam život vyvinul rovnako rýchlo ako na Zemi, mali by k dobru 2,5 miliardy rokov na to, aby doputovali na Zem. Stačila by im rýchlosť vesmírnej lode len 8,87 km/s ( len 1/33820 rýchlosti svetla, rýchlosť ktorú presahujú už aj naše sondy !!) aby za 2,5 miliardy rokov doputovali na Zem. Ani pre tú najvzdialenejšiu planétu v našej galaxii by nepredstavoval problém doputovať k nám, natož pak pre planéty ktoré sú k nám bližšie, času by mali viac než dosť. Čas nie je príčina prečo by k nám nemohli doputovať.
Približne 30 % až 35 % všetkých doteraz existujúcich skalnatých planét je starších ako Zem o 3-6,5 miliardy rokov. Dostatok času na doputovanie k nám majú preto aj civilizácie z iných galaxií, vzdialených desiatky až stovky miliónov rokov (stačila by im rýchlosť lode o rýchlosti len (1/10 – 1/100 svetla).
4 : Je veľmi nepravdepodobné aby inde vo vesmíre vznikol život
Odpoveď :Toto tvrdenie naráža na 5 problémov :
1 : Vesmír (len ten pozorovateľný) obsahuje 10 na 23 planét. 10 na 20 (jedno s 20 nulami) planét sú kamenisté a nachádzajú sa vo vhodnej vzdialenosti od hviezdy, je na nich teplota ktorá umožňuje existenciu vody. Počet planét vhodných na rozvoj života je teda veľa.
2 : Život nie je krehký visiace na vlásku, ale naopak, je veľmi adaptívny. Život dokáže prežiť aj vo veľmi nehostinných podmienkach.
A : Extrémofilné mikroorganizmy
Existujú organizmy, ktoré prosperujú v prostrediach s extrémnymi hodnotami:
teploty – niektoré archeóny rastú pri teplotách nad 120 °C pod vysokým tlakom,
chladu – mikroorganizmy žijú v ľade a polárnych oblastiach,
kyslosti – niektoré organizmy žijú pri pH blízkom 0,
zásaditosti – iné tolerujú veľmi vysoké pH,
slanosti – halofilné archeóny dokážu žiť v prostredí s extrémnou koncentráciou soli,
vysokého tlaku – organizmy existujú kilometre pod hladinou oceánu,
žiarenia – napríklad Deinococcus radiodurans dokáže prežiť dávky ionizujúceho žiarenia, ktoré by človeka usmrtili.
B : Život existuje bez slnečného svetla
Toto je obzvlášť zaujímavé z hľadiska hľadania mimozemského života.
V okolí hydrotermálnych prieduchov na dne oceánov pod vysokým tlakom žijú celé ekosystémy, ktoré nepotrebujú slnečné svetlo. Ich základom je chemosyntéza – mikroorganizmy získavajú energiu z chemických reakcií, napríklad zo sírovodíka.
To znamená, že:
život ≠ nevyhnutne slnečné svetlo.
Potenciálne obývateľné prostredie preto nemusí byť na povrchu planéty.
C : Život dokáže prežiť takmer úplné vyschnutie
Niektoré organizmy, napríklad želvušky (tardigrady), dokážu vstúpiť do stavu kryptobiózy.
Metabolizmus sa vtedy extrémne spomalí a organizmus môže prežiť:
dlhodobé vysušenie,
veľmi nízke teploty,
vysoké dávky žiarenia,
nedostatok kyslíka,
extrémne podmienky vo vákuu počas experimentov.
Neznamená to, že želvuška je „nesmrteľná“, ale ukazuje to, akú neuveriteľnú odolnosť môže biologický systém dosiahnuť.
D : Život sa nachádza hlboko pod povrchom Zeme
Mikrobiálny život neexistuje iba tam, kde je voda, kyslík a slnečné svetlo na povrchu.
V zemskej kôre sa nachádzajú mikroorganizmy kilometre pod povrchom, v horúcich, tmavých a energeticky veľmi chudobných prostrediach.
To je veľmi dôležité pre astrobiológiu: obyvateľnosť nemusí znamenať príjemný povrch podobný Zemi.
E : Život sa dokáže prispôsobiť toxickým látkam
Niektoré mikroorganizmy dokážu využívať alebo tolerovať látky, ktoré sú pre iné organizmy vysoko toxické – napríklad:
síru,
arzén,
ťažké kovy,
vysoké koncentrácie solí,
extrémne kyslé prostredie.
F : Rýchla adaptácie života nepriaznivým podmienkam
Práve rýchlosť adaptácie je veľmi silný príklad toho, aký flexibilný môže byť život. Niekoľko veľmi dobrých príkladov:
🦠 1. Baktérie odolné voči antibiotikám
Najznámejší príklad. Pri vystavení antibiotiku väčšina citlivých baktérií uhynie, ale vzácne rezistentné baktérie prežijú a rozmnožia sa.
Napríklad MRSA si vyvinula rezistenciu voči viacerým antibiotikám. Podobne vznikajú baktérie odolné voči liekom, ktoré ešte pred desaťročiami účinkovali veľmi dobre.
Dôležité je, že baktéria nemusí „vymyslieť“ novú vlastnosť počas liečby — rezistentná mutácia môže existovať už v malej časti populácie a antibiotikum potom túto populáciu veľmi silno selektuje.
🐭 2. Myši na ostrove — rýchla evolúcia veľkosti tela
Na ostrovoch sa u niektorých populácií cicavcov pozorujú veľmi rýchle evolučné zmeny telesnej veľkosti. Pri obmedzených zdrojoch môže byť výhodné menšie telo a nižšia energetická spotreba.
Ostrovné populácie sú preto veľmi dobrým prirodzeným „laboratóriom“ evolúcie.
🐟 3. Ryby v silne znečistených vodách
Niektoré populácie rýb žijúce v oblastiach silne kontaminovaných priemyselnými toxínmi si vyvinuli genetickú toleranciu voči znečisteniu.
Veľmi známy príklad sú ryby z oblastí okolo amerických riek silne kontaminovaných PCB a inými látkami. Populácie tam môžu mať genetické varianty, ktoré im umožňujú prežiť koncentrácie toxínov, ktoré by boli pre iné populácie smrteľné.
🦋 4. Biston betularia – „peppered moth“
Klasický príklad prírodného výberu.
Počas priemyselnej revolúcie boli kmene stromov v znečistených oblastiach tmavšie. Tmavé formy nočného motýľa boli preto menej nápadné pred predátormi a ich frekvencia výrazne vzrástla.
Keď sa znečistenie znížilo, začala opäť stúpať frekvencia svetlých foriem.
Tu sa adaptácia môže pozorovať dokonca v časovom horizonte niekoľkých desaťročí.
🧫 5. Baktérie, ktoré sa prispôsobujú novým zdrojom potravy
Veľmi elegantný experiment uskutočnil Richard Lenski so svojím dlhodobým experimentom s E. coli. Populácie baktérií sa nechali vyvíjať viac než 30 rokov a desaťtisíce generácií.
V jednej populácii sa približne po 31 000 generáciách objavila schopnosť využívať citrát za podmienok, za ktorých ho pôvodné baktérie nedokázali efektívne využívať.
Je to nádherný príklad toho, že evolúcia môže vytvoriť novú ekologickú schopnosť behom krátkej doby.
🪳 6. Šváby a insekticídy
Šváby sú ďalším veľmi názorným príkladom. Populácie vystavené insekticídom môžu v priebehu generácií získavať:
mutácie znižujúce účinok toxínu,
schopnosť rýchlejšie ho metabolizovať,
zmeny v nervovom systéme,
zmeny správania, ktoré znižujú kontakt s jedom.
Výsledkom sú populácie, ktoré sú voči konkrétnemu insekticídu výrazne odolnejšie.
3 : Niektorí povedia : „ok, už vzniknutý život sa dokáže dobre prispôsobiť prostrediu a prežiť, ale je problém aby život vôbec vznikol. Aby sa organizmus dokázal rozmnožovať a niesť v sebe genetickú informáciu, musí mať v sebe DNA. Pravdepodobnosť náhodného vzniku presnej sekvencie DNA je priamo závislá od jej dĺžky. Pre reťazec (N) nukleotidov (kde máme na výber zo 4 bází: A, C, G, T) je šanca na náhodný zásah presne (1/4)^N). Ak by sme chceli vypočítať pravdepodobnosť pre skutočne samostatne replikujúcu sa DNA (umelá syntetická bunka Syn3.0 s 531 000 bázami), šanca klesá na astronomických 1 na 10^{319600 !!!„
Odpoveď : Tu je znovu niekoľko problémov :
1 : Mimozemšťania nemuseli vzniknúť cez DNA, môžu mať v sebe iné prvky, ktorých vytvorenie je oveľa pravdepodobnejšie než DNA
2 : Život na Zemi predsa len vznikol, pravdepodobnosť života preto nemôže byť 1: 10 na 319600. A je zrejmé že tento život stvorila obyčajná príroda ktorá nemá žiaden zázračný prútik, ale stvára život len na základe náhody a pravdepodobnosti. Preto nemohla byť pravdepodobnosť 1: 10 na 319600, lebo príroda by život v takom prípade nestvorila. O tom že život na Zemi bol stvorený prírodou a nie žiadnym Božstvom ani mimozemšťanmi svedčí veľa vecí : Postupný vývoj života od najjednoduchšieho po najkomplexnejší trvajúci stámilióny rokov, vznik života cez náhodné mutácie (vďaka ktorým množstvo živočíchov zbytočne umrelo), niekoľko masívnych vymieraní na Zemi (asteorid pred 65 miliónmi rokmi, zamrznutá Zem); ľudské i zvieracie telá s chybami – choroby.
3 : Predpoklad, že najjednoduchším samoreplikátorom v čase počiatku vývinu života bola dnešná DNA, je zcela chybný ! Je to ako keby kreacionisti prišli dnes na Zem a uvideli pred sebou 100 metrový mrakodrap a potom počítali aká je pravdepodobnosť že príroda náhodnými pokusmi postaví takýto mrakodrap a to ešte hneď naraz ! Po správnosti by nemali hľadieť na mrakodrap ale na jaskyňu, a počítať aká je pravdepodobnosť že behom miliónov rokov príroda náhodne vytvorí jaskynu. V takom prípade tie čísla budú zcela iné a reálne. Prvý samoreplikátor nebol mrakodrapom, ale obyčajnou jaskynou, bol nepredstaviteľne jednoduchší než dnešné DNA.
Dobre, niekto ale namietne, ak existovali primitívne samoreplikátory, prečo ich nepozorujeme aj dnes ?
Primitívne replikátory dnes môžu vzniknúť kdekoľvek v prírode, a vedci dnes nechodia po prírode s mikroskopom na oku. Pravdepodobnosť, že by vedec bol v správny čas na správnom mieste je mizivá. Navyše baktérie samoreplikátor veľmi rýchlo zjedia. A možno dnes ani vôbec nevznikajú, keďže nemajú dnes na Zemi tie látky ktoré tu boli pred miliardami rokov. Dobre, ale prečo nevidíme primitívne samoreplikátory v geologickom profile, pri počiatku Zeme baktérie neexistovali takže primitívne samoreplikátory nemali konkurenciu a bolo ich preto veľa. Áno, bolo ich veľa, ibaže tým, že išlo len o primitívne samoreplikátory, nemali v sebe možnosť prežiť zakonzervované po miliardy rokov (narozdieľ od baktérii s DNA) takže za ten čas sa už dávno rozpadli a zmizli. Preto ich dnes nenachádzame ani v tých najstarších geologických vrstvách.
5 : Ak nás mimozemšťania sledujú a sú v našej blízkosti, prečo nás oficiálne nekontaktovali ?
Odpoveď : Myslím, že to je kvôli tomu, že si to ako ľudstvo nezaslúžime. Vedieme vojny, máme na Zemi preľudnenie, hladomory, rozsiahle ničíme prírodu a živočíchov, tvoríme emisnú stopu, máme tu rozsiahle rozšírené náboženstvá učiace bludy, nevieme sa dohodnúť na postupnom znižovaním až odstránení jadrových zbraní, sme proti veciam ktoré by posunuli ľudstvo dopredu ako sú genetickým inžinierstvo, klonovanie. Celkovo teda ako ľudstvo robíme veľmi veľa chýb a len veľmi málo krokov ktoré nás posúvajú dopredu. Ako celok si teda nezaslúžime kontakt od mimozemšťanov. Pokiaľ by teda mimozemšťania mali nás kontaktovať tak nie celé ľudstvo, ale len určité malé množstvo jednotlivcov ktorí sú myslením zcela niekde inde ako zvyšková populácia.