Môj denník z USA (deň 44) - Ako som sa na moment stal najblaženejším mužom na svete

Dnešný deň bol zvláštny. Najskôr som sa cítil neskutočne blažene...

Christian ma dnes zobral k rieke, ktorá preteká za našim mestom, za Waterfordom. Nikdy predtým som tam ešte nebol. Veľmi sa mi tam páčilo. Voda v rieke bola priezračne čistá, narozdiel od riek, ktoré pretekajú popri slovenských mestách. Christian sa tam dokonca v lete chodieva i kúpať. Bol som očarený, pripomenulo mi to rozprávanie môjho otca, ktorý sa ako dieťa tiež chodieval kúpať len tak do potoka. Kým ho továrne neznečistili.

A tak som stál na brehu priezračnej rieky obdivujúc jej mocný prúd, ktorý omýval kamene na jej dne. Jej vody rytmicky žblnkotali a vytvárali ukľudňujúcu melódiu. Dokonalú symfóniu. Vtom som pocítil silnú túžbu do nej vojsť a pocítiť jej neskrotnú silu...Bolo to intenzívne. Síce som najskôr váhal, zaoberal som sa takými hlúposťami ako moje mokré topánky, ale keď som si spomenul na svojich slovenských priateľov, na neskrotnú Táňu, ktorá by tam určite so mnou za jej dievčenského chichotu skočila, či na vždy-do-spontánností-ma-povzbudzujúcu Grétku, uvedomil som si, že váhať je zbytočné. Jednoducho som to spravil, a tých 20 sekúnd v zajatí vody ma naplnili neuveriteľným šťastím, na moment ma vrátili späť na Slovensko.

Neboli sme ta však dlho, po chvíli sme pokračovali v našej ceste. Vyliezli sme na strmý kopec, aby sme mohli prejsť dlhým mostom s úzučkým chodníkom pre chodcov a nízkym zábradlím. Spolu s hukotom áut, ktoré vo veľkej rýchlosti premávali niekoľko diesiatok centimetrov od nás a divokou a mrazivou riekou, ktorá pretekala asi 20 metrov pod nami, to pôsobilo dosť akrofobicky. Avčak celé mi to prišlo odvážne a chlapčenské, také, aký som ja nikdy nebol. ,,This is our house?"
,,No that is my Uncle Dany´s house."

A tak sme šli na druhú stranu rieky, bol tam totiž park s verejnými záchodmi a Christian potreboval "take a crap", čiže spraviť hovienko. Prešli sme kúskom divočiny a stretli sme nového spoluputovníka!A potom sme šli k rieke a úplne bezdôvodne sme do nej polhodinu hádzali kamene všetkých veľkostí. Bolo to úžasné, opäť som sa stal malým chlapcom, ktorý sa rád čľapoce vo vode, hrá sa s kameňmi, sedí na zemi a je celý špinavý, a pritom mu to vôbec nevadí. Robil som veci, čo nedávali zmysel a bol som šťastný, bol som sám sebou.Bubu.

Dnes som bol v detskom svete, a dokonca som sa na malý moment stal najblaženejším mužom (chlapcom) na svete, v mojom svete, bol som slovenským dieťaťom. Až pokým sa mi nestala tá nechutná vec.

< Predošlý deň Nechutné pokračovanie tohto dňa >

Od 1. Decembra blogujem na novej adrese, na » murcatko.tumblr.com!

 Blog

18 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu