Včera som konečne po 6 hodinách v robote  išla vyložiť paletu  na dvor. Otvorila som staré vrzgajúce dvere a započula štebot vtákov.  Zo strán sa na mňa valili oranžové oblaky oznamujúce koniec dňa. Neviem či to bol príchod "mojích dní " alebo ten pocit, keď si vybavíte spomienky, ale prišlo mi to  ľúto . Až vtedy som si uvedomila ako dlho som nevidela západ slnka.  Aý vtedy som si uvedomila, že mi chýba....

Kažý deň sa len naháňam. Žijem vo svete kde neustále niekto odo mňa niečo chce. Veci odkladám. Pokladám. Neriešim a nestíham. Nič nerobím na 100%. Ani si nepamätám moment kedy som sa len tak zastavila a povedala si" čo budem dnes robiť? Žeby som šla do lesa na prechadzku ? "  

Chýba mi to naozaj. Skrývam sa do ulity kde som s ľuďmi a zároveň bez  ľudí.  Či je to robota či škola, von už vlastne nechodím. Party, diskotéky, koncerty, prechádzky, kávičkovanie tieto veci zostali v minulosti dávno za mnou. Časy keď mi tak veľmi záležalo na make-upe, oblečení a najmä vlasoch tony laku vyžehlené natočené zarovnané ani vlások netrčal......Kedysi plný facebook chatov, komunikovala som o sto šesť, flirtovala s chlapcami, bavila sa zažívala lásky, bozky, teplé letné noci, hudba, mladosť....




Neviem povedať či som bola šťastnejšia. 




Nepoviem povedať či som šťastnejšia.




Až nevhodne sa držím  "Arbeit macht frei" Až nevhodne žijem v tejto ulite a nedokážem z nej vyliezť. Chcem alebo prosím aby mi môj BOH zoslal ruku, ktorá mi opäť ukáže krásu sveta, mladosti a bezstarostnosti. Nechcem byť už tak povrchná ale chcem žiť ako človek, ako bytosť, ako osbnosť. AKO JA.



 Blog
Komentuj
 fotka
marcello111  13. 6. 2016 22:29
hm, nie práca ale modlitba vyslobodzuje...
ak ti je všetko prednejšie ako vlastná duša, potom načo žiješ, aby si druhým bola na radosť a sebe na smrť unavená a nedorobená...
toto nie je cieľ tvojho života, tvoja viera a láska v Boha ťa spasí...

prehodnoť všetky doterajšie aktivity a rob len tie, z ktorých tvoja duša zaplesá a bude šťastná...
obetovať sa pre druhých je síce veľmi pekné, ale nevychovala si si ľudí okolo seba tak, že bez teba už ani prstom nepohnú....

musíš sa viac obetovať Bohu, keď od neho niečo chceš, od ľudi nečakaj, že ťa spasia, tadiaľto cesta do večnosti nevedie...
 fotka
mouette  14. 6. 2016 16:48
@marcello111 ten moj boh nebol myslený ako krestanský ...nie som veriaca ......a áno viem že nežijem tak ako by som chcela ......ale nie je to tak lahké prestat
 fotka
kindermaxiking  27. 6. 2016 01:43
No ale čo je kľúčom k šťastiu... Lepšia škola? Lepšia práca? Priateľ? Dobrá Priateľka? Rodina? Podnikanie?
A hlavne kto je strojcom nešťastia jednotlivca? On sám? Ľudia okolo neho? Doba v ktorej žije?

Dobrý článok btw
 fotka
mouette  27. 6. 2016 15:58
@kindermaxiking ďakujem .....veľa dobrých otázok .....šťastie je relatívne až moc .....niekedy ma ta realtivita až desí ....
Napíš svoj komentár