Je ráno. Zobudili ju teplé žiarivé slnečné lúče, ktoré len ťažko prenikali cez polozastreté žalúzie. Bola už hore, ležala však ďalej nehybne na posteli obklopenej zvratkami. Oči mala stále zavreté...Nechcela to vidieť. Nechcela znova vidieť realitu, ktorá ju tak strašne ubíjala. Nenávidela ju. Nenávidela svoj život.

Ležala tu na starej posteli, a cítila strašný zápach zo zvratkov, ktoré nasiakli do zatuchnutého špinavého koberca.
Pomaly otvorila oči, posadila sa na posteľ a pretrela si tvár, akoby sa umývala. Poobzerala sa okolo seba. Na zemi boli porozbíjané fľaše, a všade to smrdelo alkoholom. Na posteli, na ktorej sedela bol veľký červený fľak od vína. Na stolíku, na ktorom si ako malá školáčka písala domáce úlohy, boli pohádzané injekčné striekačky. A vzduchom sa niesol zápach po včerajšej prehýrenej noci s jej ,,partiou".

Pomaly sa postavila a opatrne kráčala ponad rozbité sklo na zemi ku stolíku. Zobrala do rúk krabičku a vytiahla z nej poslednú cigaretu a krabičku odhodila na zem.Vzala zapaľovač a zapálila si. Oprela sa o stolík a pomaly si ťahala z cigarety. Dopichané ruky sa jej triasli a ona sa dívala na svoju detskú izbu. Nemyslela na nič.
Keď už dofajčila, zahasila svoju spoločníčku a odhodila to,čo z nej ostalo. Prešla opäť ponad všetko to sklo a zvratky do chodby. Zvesila si kabát, ktorý si kúpila za svoju prvú výplatu pred 3 rokmi a obliekla si ho. Otvorila dvere a vyšla z bytu. Z bytu, ktorý bol doposiaľ jej útočiskom, či skôr skazou.Prehodila si svoje krásne dlhé vlasy na stranu a zišla dolu schodmi. Nič ju nezaujímalo.

Vonku zbadala ako sa deti veselo hrajú ne detskom ihrisku. Keby tak len mohla vrátiť všetok ten čas! Keby opäť mohla byť dieťaťom... Tak by nikdy neurobila chyby, ktoré tak veľmi ľutovala. Nikdy by si nezačala s drogami.NIKDY.

Čas sa však už nedal vrátiť späť a ona prešla nemo, s tvárou hľadiacou dopredu, s rukami vo vreckách kabáta cez celé mesto až k mostu. Zrazu sa jej vyjavili všetky zážitky, ktoré tu prežila so svojimi rodičmi. Každú nedeľu sa sem chodievali prechádzať. Každú nedeľu až do...tej osudnej havárie, ktorá zmenila jej bezstarostný život.

Mala vtedy 12 rokov a ona tu ostala na všetko sama. 6 rokov v detskom domove, kde nebola obľúbená, ju poznačilo. V 18tke ju vyhodili z decáku, no našťastie jej rodičia zanechali peknú sumu, za ktorú si kúpila ten istý byt, kde prežila svoje krásne detstvo...

No postupne sa peniaze minuli a dostala sa na zlú a nesprávnu cestu. Teraz to už vedela. Nad týmto všetkým premýšľala keď hľadela do vody. Nevedela plávať. Vyliezla na okraj mostu a do očí sa jej vyrútili slzy.

Posledný krát sa poobzerala naokolo a potom sa už odrazila a skočila. Zdalo sa jej, že padá neuveriteľne pomaly,no vtom sa jej telo ponorilo do studenej vody, ktorá zašpliechala a narazila na dne hlavou na kameň. Bola jeseň a nik okolo. Na druhý deň našli jej plávajúce telo na hladine vody. No ona už bola šťastná. Bola so svojimi rodičmi...

 Vymyslený príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár