keď si vlastne uvedomím že dôvodom mojej nervozity, zlej nálady a smútku je moje okolie pozostávajúce prevažne z ľudí s najbližším kontaktom
Komentuj
6 komentov
1
luuuc8659
4. 8.augusta 2016 18:57
Keď si vlastne uvedomím aj to, že som si kedysi myslela, že aspoň títo ľudia ma chápu.
3
Mám pocit, že šťastím by pre mňa bolo, keby som si to nikdy nemyslela. Každopádne, už to dajak neriešim, nemám z toho "depky", len sa nad tým občas pozastavím. Nemá zmysel robiť si starosti z ľudí, beriem to tak, že som tu sama pre seba, a keď raz zistím, že existuje niekto, kto tu bude "pre mňa" a ja budem "pre neho/pre ňu" tak okej. Dovtedy som tu ja. A ešte pár ľudí, ktorí ma síce často nechápu, ale to už nezmením.
5
Ono, na jednej strane ma teší, že som zmenila prístup, na druhej strane sa cítim tak..egoisticky niekedy.
A možno to aj teba raz prestane hnevať, držím ti palce
A možno to aj teba raz prestane hnevať, držím ti palce
Napíš svoj komentár