dnes idem poprvy krat uplne proti svojmu vlastnemu presvedceniu a nemam inu moznost, poprvy krat sa citim ako nieci otrok ... toto musi skoncit, aj skonci
Komentuj
11 komentov
1
sakul
18. 12.decembra 2015 11:17
Nikdy nechoď proti svojmu presvedčeniu. Aj keby si stal na tenkom lane 5km ponad skalou. Proste musíš sa z nej dostať von..
5
@2 @zajkousko
To máš pravdu, Zajko, len je otázka,
pred čím, resp. kým sa pokoriť,
keď budeme prejavovať pokoru
pred sráčmi, tak ich len budeme
podporovať v ich sráčovinách a to je,
akoby sme súhlasili s ich konaním.
To máš pravdu, Zajko, len je otázka,
pred čím, resp. kým sa pokoriť,
keď budeme prejavovať pokoru
pred sráčmi, tak ich len budeme
podporovať v ich sráčovinách a to je,
akoby sme súhlasili s ich konaním.
7
pánovi mega sráčovi a jeho mega sračkámlen preto ze nemam gule ho poslat do riti a oslobodit sa ...ano hovorim o mojom sefovi
8
@vymyslinick
nie, pokorou dokážeme svoju silu a porazíme zlo....
zlo vždy bude nakoniec porazené, lebo tí čo ho robia sami seba zničia svojim konaním...
človek zostane so svojou dušou čistý v radosti a hlavne spokojnosti, že nepodľahol...
obetovať - pokoriť svoju pýchu napr. v dnešnom svete málo kto dokáže, preto je aj toľko nešťastných ľudí a svet sa nachádza na pokraji zrútenia
nie, pokorou dokážeme svoju silu a porazíme zlo....
zlo vždy bude nakoniec porazené, lebo tí čo ho robia sami seba zničia svojim konaním...
človek zostane so svojou dušou čistý v radosti a hlavne spokojnosti, že nepodľahol...
obetovať - pokoriť svoju pýchu napr. v dnešnom svete málo kto dokáže, preto je aj toľko nešťastných ľudí a svet sa nachádza na pokraji zrútenia
9
@vymyslinick este aby somto uviedol na spravnu mieru...nemam na to ho poslat do titi pred vianocami...po novom roku to bude uz len otazka casu
10
@melancholik
šéfovi nič nehovor, popudíš ho ešte viac proti sebe, radšej kývni na súhlas a usmej sa bolestným výrazom, to ho viac zarazí...
neboj, takým šéfom všeličo chodi po rozume, mnohokrát skúšaju, vyhrocujú situácie do krajnosti, len aby zistili, čo si môžu dovoliť...
v konečnom dôsledku ich dobehne vlastná pýcha, chamtivosť a neprajníctvo...
neraz sa stane, že ako ľahko prišli k majetkom, ľahko aj o ne prídu...
hovorí sa aj "Božie mlyny melú pomaly, ale isto...
(a nakoniec niečo kresťanské, zlý šéf dláždi dušiam cestu do večnosti, lebo ich utrpenie je Božími ranami...
všetko tvoje strádanie máš zaznamená vo svojej Knihe života, plníš si dušu - svoju nádobu skutkami, ktoré ťa približujú k Bohu...)
šéfovi nič nehovor, popudíš ho ešte viac proti sebe, radšej kývni na súhlas a usmej sa bolestným výrazom, to ho viac zarazí...
neboj, takým šéfom všeličo chodi po rozume, mnohokrát skúšaju, vyhrocujú situácie do krajnosti, len aby zistili, čo si môžu dovoliť...
v konečnom dôsledku ich dobehne vlastná pýcha, chamtivosť a neprajníctvo...
neraz sa stane, že ako ľahko prišli k majetkom, ľahko aj o ne prídu...
hovorí sa aj "Božie mlyny melú pomaly, ale isto...
(a nakoniec niečo kresťanské, zlý šéf dláždi dušiam cestu do večnosti, lebo ich utrpenie je Božími ranami...
všetko tvoje strádanie máš zaznamená vo svojej Knihe života, plníš si dušu - svoju nádobu skutkami, ktoré ťa približujú k Bohu...)
11
@7
To nevadí, že ešte stále nie ...
ono sa to pekne, krásne nazbiera a v tú
pravú chvíľu mu to všetko úhľadne zabalené,
pred čo najširším obecenstvom jeho podria-
dených, tvojich kolegov, dáš všetko spapkať,
to keď už budeš naisto vedieť, že ideš odtiaľ
preč. A uvidíš, aký budeš na seba hrdý.
Inak toto je, myslím, jeden z našich najväčších
problémov, Slovákov a Sloveniek, že sme ticho,
keď nám robia zle, ešte sa za to pomaly aj po-
ďakujeme a úctivo ukloníme, nehovorím, že
máme byť zrovna drzí a papuľnatí, ale vedieť
obrániť, keď už nie fyzicky, tak aspoň slovne
najprv seba a potom aj iných, ktorí to potrebujú
(a nevedia, nemôžu, sú v strašne nevýhodnej po-
zícii pomaly otroka a otrokára ...) sa musíme čo
najskôr naučiť, lebo bude s nami zle.
Veď už aj je, ale len sa to našim "kto mlčí, ten svedčí"
mlčiacim súhlasom čím ďalej, tým viac zhoršuje.
Držím palec.
A Zajkovi, ktorý má asi dosť prachov, aby do konca
života už nemusel robiť alebo iba to, čo bude chcieť,
by asi celkom prospelo odskúšať si taký mesiac
v prácičke pod vedením nejakého shitmana.
Ono človek úplne inak vidí veci, keď ich zažije
na vlastnej koži.
To nevadí, že ešte stále nie ...
ono sa to pekne, krásne nazbiera a v tú
pravú chvíľu mu to všetko úhľadne zabalené,
pred čo najširším obecenstvom jeho podria-
dených, tvojich kolegov, dáš všetko spapkať,
to keď už budeš naisto vedieť, že ideš odtiaľ
preč. A uvidíš, aký budeš na seba hrdý.
Inak toto je, myslím, jeden z našich najväčších
problémov, Slovákov a Sloveniek, že sme ticho,
keď nám robia zle, ešte sa za to pomaly aj po-
ďakujeme a úctivo ukloníme, nehovorím, že
máme byť zrovna drzí a papuľnatí, ale vedieť
obrániť, keď už nie fyzicky, tak aspoň slovne
najprv seba a potom aj iných, ktorí to potrebujú
(a nevedia, nemôžu, sú v strašne nevýhodnej po-
zícii pomaly otroka a otrokára ...) sa musíme čo
najskôr naučiť, lebo bude s nami zle.
Veď už aj je, ale len sa to našim "kto mlčí, ten svedčí"
mlčiacim súhlasom čím ďalej, tým viac zhoršuje.
Držím palec.
A Zajkovi, ktorý má asi dosť prachov, aby do konca
života už nemusel robiť alebo iba to, čo bude chcieť,
by asi celkom prospelo odskúšať si taký mesiac
v prácičke pod vedením nejakého shitmana.
Ono človek úplne inak vidí veci, keď ich zažije
na vlastnej koži.
Napíš svoj komentár