aj keď je už dlho všetko inak, pri tom dlhom čítaní som sa pristihol pri úsmevoch, ale úprimných a pri hrejivých pocitoch ktoré som už tak dlho necítil, ale neustále som si musel pripomínať ,,drž sa reality a nevpušťaj opäť ... (+koment)
Komentuj
3 komenty
2
+ ... občas len keď tak chodím domov večer (zase tie posledné dni, možno 5-6) občas ma prepadne myšlienka že ťa stretnem pri dverách ... a predstavujem si ako by to asi vyzeralo, ale nič také ako by si čakala,alebo ako si písala - naopak, potešilo by ma to ..
a myslím že raz sa ešte uvidíme, niekedy ... možno o pár rokov, ale myslím si že uvidíme
a myslím že raz sa ešte uvidíme, niekedy ... možno o pár rokov, ale myslím si že uvidíme
Napíš svoj komentár
bol osm veľmi prekvapený ... prišiel osm okolo (niečo pred jedenástou z práce domov, ako obyčajne) a mama už polo-spala a spýtala sa ma či sa niečo deje, ja som sa zasmial že ,,čo by sa malo?,, ... prišiel osm do izby a prezliekol som sa do trička a natiahol si tepláky ... a pohlad mi proste padol na stolík kde ležal ten ,,balíček,, a ja som sa tak sprosto a nechapavo usmial a povedal osm si že to je zvláštne, pretože posledné dva dni som myslel na to že je škoda že už od teba asi nič nikdy nedostanem a mal osm chuť ti niečo poslať sám
pri rozbalovaní som sa aj trochu triasol ...ale vedel som čo je vo vnútri už ako som zacítil tú vôňu hh
pri prečítavaní všetkého som mal v sebe niekolko pocitov ... striedli sa a akoby som prežíval tie chvíle s tebou a predstavoval si ako si to písala ...
skutočne som si nemyslel že ho niekedy využiješ ... že to že som ti ho poslal k niečomu niekedy bude, zároveň som sa každou stranou dostaval do bodu v ktorom som chápal že to musí prísť, že metaforicky nejako pomyselne sa aj tak všetko raz musí vrátiť, celkovo ... no keď na mňa v strede čítania vypadla tá fotka, zamrzelo ma to ... aj keď ťa chápem, prečo.
veci sa majú tak, že som sa celý ten čas (aj teraz) vyrovnával s tým že, veci sú úplne inak, že to bude už iba iné ...
myslím že som sa dosť zmenil (k horšiemu) ... ano a stalo sa to, tak skoro, aj keď o tom by som možno rád hovoril naživo (alebo aj nie) pretože to nebolo nič iné iba ako slabošské prekrytie mojej veľkej bolesti, nič viac ... (áno hovorím o tom, možno nevieš o čom ale snáď ano)
viem, vnímam to že som sa zmenil, uzatvoril TO viac do seba, snažil sa vytesniť všetko to, čoho sa to týkalo, snažil sa nemyslieť ... na nič, žial ak ma niečo velmi zasiahne vznikne časom diera pretože pri spontánnych myšlienkach to žial vytesnujem naschvál kvôli potlačeniu ... myslím že som si odpálil trochu emócie a som o dosť chladnejší, možno sa to muselo stať ... a menej naivný a dôverčivý ... vlastne asi sa toho zmenilo dosť :S ... zostalo to vo vnútri ale už tam nikoho nevpúšťam, len ignorujem tú bolesť, to niečo ... a je to niečo akoby som už necítil skoro nič, nič nepríjemné ...
už sa rozpisujem ... potešilo ma to a zároven aj nie, pretože veci sa aj tak už nikdy nezmenia, žial ... ale na tú chvilku som ti bol opäť raz blízko ... ďakujem
mojej najobľúbenejšej stalkerke