meniaci sa na mrak,
z ktorého sa leje
jedovatý dážď.
Každá jeho kvapka
ma bodá,
páli
na koži
i pod ňou.
Jed mi prenikol až do srdca
a ja cítim
ako pomaly umieram.
Od tohto mraku to bolí viac,
ako od ktoréhokoľvek iného.
Pretože tento mrak
bol kedysi obláčikom.
Krásnym bielym oblakom,
o ktorom som presne vedela,
na aké zviera sa svojím tvarom podobá.
No už ten tvar stráca.
Prajem si,
aby sa opäť vyčasilo,
vyšlo slnko
a premenilo ten mrak
späť na oblak.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
33alinqo55
26. 6.júna 2014 22:51
ako tak čítam tvoj blog asi máš veľmi rada oblaky však? ale chválim, chválim
Napíš svoj komentár