Mayah
26. 7.júla 2012 11:02
Nedá sa to. Prečo? Lebo (nechceš). (inak povedané - nevedela som ako to nazvať)
Nevládzeš.
Máš pocit, že všetok gumidžús prestal účinkovať. Alebo to bolo len opojenie z nejakej malej výhry či návalu eufórie, niečoho pekného, na čo pri ďalšom omyle zabudneš?
Ten pocit, že nemáš nič a chceš všetko. Sleduješ mladších od teba a hovoríš im, aby si vážili čas, aby si vážili priateľstvá, čo majú. Je toho toľko krásneho, čo by mali zažiť. Vravíš im, aby sa neponáhľali byť rýchlo dospelými. Aby sa veľa smiali, málo plakali, rýchlo odpúšťali, menej trucovali. Ty to tak robíš? Neradí blázon bláznovi?
Aj ty sám si lámeš hlavu nad každodennými chybami a výzvami, s otázkou či sa to dá zvládnuť. Po prvom prešľape zvažuješ svoje možnosti. Tak dá sa to? Nedá. Najjednoduchšia odpoveď na každú výzvu je "Nedá sa to". Radšej vzdať boj skôr, než začne, a potom smutne a so závisťou sledovať všetkých, ktorí sa nevzdali a teraz im radosť napĺňa srdcia až po okraj. Keď sa pozrieš do svojho srdca, svojho vnútra, cítiš prázdnotu. Rozum však varuje "Dávaj si pozor. Toľkokrát si sa spálil,"
Jednoduchšie, než dať si do poriadku vlastný život, je zbaliť sa a odísť. Každý predsa potrebuje byť niekedy sám. Znie to ako super nápad takto odísť od všetkého a od všetkých. Odpútať sa od všetkého, čo nám bralo radosť a pridávalo vrásky. Byť niekde inde, sám. Čo ťa drží? Prečo neodídeš, keď o tom toľko básniš? Prečo si nepočul o niekom, kto by sa len tak zbalil a odišiel? A žil si sám a spokojne? Prečo? - Lebo.
Vyrovnaný človek je šťastný človek. Predstav si to ako váhy. Na jednej strane všetky tvoje radosti a na druhej strane všetky starosti. Ako prvé je však dobre si prezrieť obsah a zvážiť, či je to naozaj starosť a či radosť.
Nie. Nechaj moje vnútro tak. Radšej si idem napísať nejaký depresívny status, ktorý si každý prečíta a nikto nepochopí. To je naozaj lepšie riešenie.
Ale nó..
Prosím.
Skús to
Neboj sa.
(Ak ťa to nebaví čítať, prejdi k posledným odstavcom -.-)
Bez chýb sa nepoučíš. Dnešná mládež odmieta poučiť sa z chýb našich rodičov a starých rodičov, všetko si musia vyskúšať na vlastnej koži a až potom môžu súhlasiť. Aj keď si pred tým hovorili, že to nie je ich prípad. Nakoniec sú aj tak na začiatku.
"Nedá sa" je odpoveď pre slabochov.
"Nedá sa" ťa nikde nedostane.
"Nedá sa" nie je riešenie. Je to len ďalšia Starosť.
Poviem ti tajomstvo, ktoré tvoj systém asi trochu prekvapí.
°° Všetko sa dá, ak človek chce. °°
Koľko článkov je o tom, ako si ľudia hovorili že sa to nedá? Že na to nemajú silu? Že je to iná liga, v ktorej nemajú čo robiť? Neviem ako ty ale ja som som nič také nikdy nevidela (nepočítajúc depresívne statusy).
Nepripadá ti útek preč trochu zbabelé riešenie? Možno tebe nie. Vypočuj si však názor objektívneho človeka (Dobre, mám len 16, nekážem ti čítať to)
Je jedno začarované slovo, ktoré by sme mali mať všetci na pamäti skôr, než nás chytia depresívne chvíle (následné písanie depresívnych statusov). ( Ja ho mám napísané na zápästí )
NEČAKAJ
Nečakaj, že sa problémy vyriešia samé.
Nečakaj, že budú pečené holuby do úst padať len tak samé od seba (nepočítajúc Narniu a krajinu Oz)
Nečakaj, že sa ti každý bude ospravedlňovať.
Nečakaj, je to to najhoršie, čo môžeš urobiť.
Čo sa stane s koláčom, keď ho necháš dlho v trúbe? Spečie sa.
Čo sa stane s palacinkou, keď ju dlho necháš na oleji? Zhorí.
Čo sa stane s mliekom, ktoré bude dlho vonku? Skysne.
Co sa stane s ľadom, keď bude dlho vonku? Roztopí sa. A ostane ti len brečka na kuchynskej linke.
"Keď ti život dáva citrón, vyrob si limonádu"
Neutekaj preč, keď bude citrón dlho na linke, splesnivie. Nezmizne, len splesnivie. Navyše žiadna limonáda nechutí tak dobre ako tá, ktorú si spravíš sám
Najšťastnejším stvorením na zemi je dieťa. Prečo? Lebo sa vie tešiť. Prečo sa nevieme tešiť ako deti? Nie, nie preto, lebo deti sú ešte hlúpe a nevedia, čo ich na svete čaká. Dobre, život nie je prechádzka ružovým sadom, ale to ani nikto nikdy nepovedal.
Za seba môžem povedať, že najlepším antibiotikom je smiech. "Úsmev je krivka, ktorá všetko rovná" Obklopujme sa ľuďmi, ktorým na nás záleží. S ktorými sme radi. S ktorými sme sami sebou. Pri ktorých je skvelá energia. (Ak nikoho takého nemáš, začni doma Sú to tvoje gény, niečo spoločné máte stále, keď hľadáš, tak nájdeš) Skvelým spôsobom zbavovať sa depresívnych chvíľok je tiež robenie si radosti z maličkostí. Je úžasné, aká energia prúdi z radosti, ktorú dokážeme urobiť druhému človeku Bez nároku na odmenu. Robiť malé skutky lásky každý deň, veď ak chceš zmeniť svet, začni od seba. Nezameriavať sa na veci, ktoré nezmeníš. Nad tými môžeš plakať, keď budeš na staré kolená lúštiť krížovky s päťkami dioptriami. Sme príliš mladí na to, aby sme plakali nad chybami, ktoré aj tak ešte stokrát zopakujeme. Nech plačú tí, čo nemajú domov. Čo nemajú čo dať do úst. Manželia, ktorí sa po dvadsiatich rokov manželstva rozvedú. Sme jednoducho príliš mladí na to, aby sme poznali definíciu sklamania a predsa si ho berieme do úst. Pálime mosty skôr než treba, no a potom dlho zabúdame. Keď sa dokážeš vyrovnať s tým aký si, so svojimi silnými aj slabými stránkami, dokážeš všetko. Keď naozaj chceš. Keď si nepovieš, že sa to "Nedá". Potom nech ti radosť napĺňa srdce až po okraj ako všetkým, ktorí sa nevzdali. Budeš tam hore dvíhať ďalších zo zeme a aj keď nebudeš ďaleko od všetkých a všetkého, neutečieš preč, neustúpiš vzad, nájdeš pokoj nezávisle od miesta, kde sa nachádzaš, je to skvelý dar
Blog
Komentuj
12 komentov k blogu
1
cool1223boy
26. 7.júla 2012 11:11
výborný článok,myslím,že si zhrnula terajšiu generáciu,resp.nás.Budem si brať príklad z tohto článku,fakt super.
3
sorry, ale riadiš sa úplne vždy tým, čo píšeš? Mne to vydržalo možno 1 deň.
ale inak je článok fantasticky
ale inak je článok fantasticky
4
@doyouhearme vieš čo? Ja to tak robím už asi rok a zmenilo to veľa mojich názorov na niektoré veci
5
Článok je fantastický, ale vyznieva to, akoby si to písala v nejakom šťastnom období, keď si bola fakt spokojná, vyrovnaná a bez stresu
V praxi... je to takmer nemožné (aspoň pre mňa).
Ale je pekné, že si dokážeš tieto veci uvedomiť.
A na šestnásť rokov... veľmi dobrý štýl písania, fakt klobúk dole, normálne som sa pristihla pritom, že ti závidím. Vyspelé a vycibrené písanie, naozaj. Páčilo sa mi to. Pútavé, bez zbytočných nudných omáčok. Čo tam potom, že sú to takzv. Hiraxovské ezoterické pičoviny (ako ja takéto blogy zvyknem nazývať) - napísala si to tak, že som neprevracala očami a negrcala po každom slove.
S mnohými vecami sa stotožňujem, ale ako som hovorila - neviem ich uviesť do praxe. V poslednej dobe som utekala a poviem ti - bolo to nutné. Spravila som strašne veľa chýb a musela som sa nimi vysporiadať - sama, bez pomoci. Sú veci, v ktorých mi nikto nikdy nepomôže. A sú veci, ktoré mi ubližujú a preto sa od nich zámerne dištancujem.
A potom prišiel deň, keď mi začalo byť lepšie a ja som opäť za mračnami uvidela slnko.
Nečakaj.
A ja ešte dopĺňam: Nevzdávaj sa - nikdy.
Podsúvam na nástenku priateľom
V praxi... je to takmer nemožné (aspoň pre mňa).
Ale je pekné, že si dokážeš tieto veci uvedomiť.
A na šestnásť rokov... veľmi dobrý štýl písania, fakt klobúk dole, normálne som sa pristihla pritom, že ti závidím. Vyspelé a vycibrené písanie, naozaj. Páčilo sa mi to. Pútavé, bez zbytočných nudných omáčok. Čo tam potom, že sú to takzv. Hiraxovské ezoterické pičoviny (ako ja takéto blogy zvyknem nazývať) - napísala si to tak, že som neprevracala očami a negrcala po každom slove.
S mnohými vecami sa stotožňujem, ale ako som hovorila - neviem ich uviesť do praxe. V poslednej dobe som utekala a poviem ti - bolo to nutné. Spravila som strašne veľa chýb a musela som sa nimi vysporiadať - sama, bez pomoci. Sú veci, v ktorých mi nikto nikdy nepomôže. A sú veci, ktoré mi ubližujú a preto sa od nich zámerne dištancujem.
A potom prišiel deň, keď mi začalo byť lepšie a ja som opäť za mračnami uvidela slnko.
Nečakaj.
A ja ešte dopĺňam: Nevzdávaj sa - nikdy.
Podsúvam na nástenku priateľom
6
krasny clanok a pravom mu davam 5 hviezd myslim, ze si dodala energiu nejednemu cloveku
9
@doyouhearme tak neviem, mne to ide pohode najprv to bolo ťažké ale teraz už to beriem ako samozrejmosť chce to silnú vôĺu
11
si fantastická, všetko si zhrnula do jedného článku a všetko to dáva zmysel, ja by som niečo také nedokázala
Napíš svoj komentár