Tento pocit sa, ale rýchlo vyparil.. Partia sa dohodla že ideme na diskotéku. Hlasne hlboké basové tóny, ktoré sa opakovali s neskonalou rýchlosťou mi akoby rozožierali mozgové bunky a vytvárali v mozgu nepoznané šialenstvo. Hlad po tichu a pokoji som tu hľadal márne. Zrazu ma niekto chytil a ťahal na druhú stranu veľkého priestoru určeného pre tanec, ktorý mi občas pripomínal predohru páriacich sa primátov vo voľnej prírode. Rozdiel bol len v tom, že sme boli na diskotéke. „Poď nás odfotiť!“ Až mi odľahlo už som si myslel, že chce tancovať. Do rúk sa mi dostala celkom pekná D50-ka.. Tomu načo niekto ťahá so sebou niečo podobné na diskotéky doteraz nerozumiem. Pred sebou vidím mojich priateľov ako stoja v rade a čakajú dokedy prídu na rad. Ahaaa.. Teraz som to pochopil. Na síto červenom kresle sedel on.. Tá slávna osobnosť z televíznej obrazovky. Áno, bol všetkým na smiech, ale fotku s nim chcel každý. Ja som odišiel.. Smutný a sklamaný.... Aspoň som si v tichu a pokoji užil nočnú oblohu..
Na internete som si ráno našiel odkazy od priateľov a taktiež fotky s kometármi typu: „fúuuj ako smrdel“ alebo „aký je odporný“ alebo „pozrite na toho hlupáka“. Veru pozeral som a rozmýšľal o tom, kto z nich je väčší hlupák...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár