Kristus kedysi hovoril o príchode Syna Človeka, kresťania očakávajú druhý príchod Krista a židia zase svojho Mesiáša. Hovorí sa o transformačnom procese, o Mayskom kalendári, o veľkej očiste, o poslednom súde, o príchode planéty Nibiru, a tak ďalej, a tak ďalej. Vo všetkých týchto prípadoch však ide iba o rozdielne pomenovania a rozdielne zrelé pohľady na jedno a to isté. Na dianie, v ktorom na zemi zvíťazí Božia Vôľa!


Kto pozná túto Vôľu a svojim životom ju aj napĺňa, ten sa nemá čoho obávať. Ak totiž napríklad v predpovedi počasia hlásia, že bude pršať, nemusíme mať z dažďa žiadne obavy, keď si so sebou vezmeme dáždnik. No a úplne rovnaké je to aj s prevratnými udalosťami, ktoré sa blížia k našej zemi a už sa aj začínajú prejavovať extrémnym prírodným dianím, či už záplavami, požiarmi, suchami, zemetraseniami, veternými smršťami, či inými udalosťami, ktorých počet a aktivita sa priam enormne stupňuje. A prejavuje sa to i vyhrotením diania v spoločnosti trebárs v podobe pandémie, alebo v podobe súčasnej vojny na Ukrajine. Niečo výnimočného sa naozaj začína diať! Ale v skutočnosti sa netreba vôbec ničoho obávať, ak sa človek dobre pripraví a vezme si do nadchádzajúceho, predpovedaného nečasu onen pomyslený dáždnik.

Pozemské ľudstvo vie už celé stáročia o tom, že na zemi raz bude vládnuť Vôľa Najvyššieho, a z tohto dôvodu budú na nej môcť zostať iba tí, ktorí jeho Vôľu poznajú a snažia sa podľa nej aj žiť. Ostatní, ktorí boli v tomto smere ľahostajnými a vôbec im na tom nezáležalo, tí budú, ako trvalo nepoučiteľní zo zeme odstránení, pretože by iba naďalej všetkému a všetkým škodili tak, ako škodili doteraz.

Ak sa v súčasnosti z rôznych strán, rôznymi formami a spôsobmi šíria správy o blízkosti príchodu dní veľkého účtovania, nemalo by to byť pre nás dôvodom k strachu a úzkosti. Tieto informácie treba zobrať vyslovene prakticky, čiže presne tak, ako keď v predpovedi počasia upozorňujú na dážď. Aj túto predpoveď treba zobrať, ako upozornenie na to, čo príde a čomu sa bez ujmy vyhneme iba tak, že si jednoducho vezmeme dáždnik.

V prípade príchodu spomínaných prevratných udalostí, súvisiacich s veľkým účtovaním je oným pomyselným dáždnikom urýchlená snaha o dosiahnutie toho najpodstatnejšieho a najdôležitejšieho v našom živote – poznania skutočnej Vôle Najvyššieho! Dosiahnutie poznania Vôle Najvyššieho a súladu nášho myslenia, cítenia, reči a jednania s ňou! Kto sa už teraz práve o toto úprimne snaží, ten sa nemá čoho obávať, nech by sa dialo čokoľvek.

Rôzne správy z rôznych strán, hovoriace o blížiacich sa prevratných udalostiach treba teda vnímať prakticky. Prakticky v tom zmysle, aby sme sa na ne dobre pripravili, a to zmenou nášho vnútra i zmenou nášho vonkajšieho, viditeľného jednania. Jednoznačnou zmenou k lepšiemu! Ako základný ukazovateľ tejto zmeny nám má slúžiť nadčasová zásada, požadujúca prejavovanie úcty a dobra voči iným ľuďom presne v takej miere, v akej si ctíme a máme radi samých seba. Tento najvyšší a najdôležitejší princíp vo stvorení sa má stať neoddeliteľnou súčasťou nášho myslenia, cítenia, reči a jednania. Musí sa stať neoddeliteľnou časťou našej osobnosti. Kto toho dosiahne, ten sa naozaj nemá čoho obávať.

Ak sa ale ľudia boja a majú strach z toho, čo príde, ak cítia úzkosť pri zmienke o prichádzajúcom, veľkom účtovaní, ich strach pramení z vnútorného tušenia toho, že v blížiacej sa veľkej búrke nemajú nijaký dáždnik, ktorý by ich ochránil. Ľudia sa boja preto, lebo cítia, že nemajú v rukách ničoho, čo by ich uchránilo v ťažkých chvíľach. Podvedome cítia, že tvárou v tvár voči sile vševládneho Boha im nepomôže ani technika, ani vzdelanie, ani peniaze, ani moc, ani vojenská sila, ani nič iného, čomu doteraz tak verili, čomu obetovali a na čo doslova nezmyselne vyplytvali svoje životy. Cítia, že toto všetko je ničím a bude to musieť padnúť, pretože sa to nezachvievalo vo Vôli Toho, komu tu v skutočnosti všetko patrí a vždy patrilo.

Keďže sa však ľudia nikdy vážne nesnažili spoznať Vôľu Stvoriteľa a podľa nej aj žiť, keďže iba nezmyselne a v honbe za hmotou premárnili drahocenný čas práve na tento účel určený, bude musieť byť život na zemi podľa Vôle Stvoriteľa vynútený násilím! Násilím, a to prostredníctvom zmeny vesmírneho žiarenia, ktoré podporí, povzbudí a povznesie iba tých, ktorí stoja v tejto Vôli. A naopak, odsunie bokom všetkých, ktorí túto Vôľu odmietajú a vždy odmietali rešpektovať.

Reálne a praktické východisko v danej situácii je iba jediné: Využiť zostávajúci čas k spoznaniu Vôle Najvyššieho a jeho Zákonov! Využiť ho k zmene svojej osobnosti, k zmene svojho, myslenia, cítenia, reči a jednania, ktoré dobrovoľne a vedome podriadime Božej Vôli. Takto jednoducho, prakticky a bez strachu sa treba pozrieť na celú vec.

Vedieť ako presne a celkom konkrétne k spomínaným udalostiam dôjde je nepodstatné. Takáto túžba totiž ľudí často krát iba zvádza k honbe za senzáciami podobného druhu, ktoré nás ale v skutočnosti odvádzajú od toho najpodstatnejšieho a najdôležitejšieho – od nevyhnutnej zmeny seba samého!

Žiaľ, ľudia však vždy radi počúvajú o rôznych zaujímavostiach. Majú radi príjemné mrazenie pri rôznych tajomných a mystických záležitostiach. A v tomto smere, i v súvislosti s nadchádzajúcimi udalosťami, sa im naozaj ponúka obrovské množstvo rôznych informácií. Informácií, ktoré však uspokojujú iba ich dychtivosť po senzáciách a zaujímavostiach! Informácií, ktoré mnohokrát celkom odvádzajú od toho najpodstatnejšieho – od už raz spomínanej, nevyhnutnej zmeny seba samého!

Nevyhnutná zmena seba samého! To je vždy to najpodstatnejšie, na čo sa je pri tomto druhu informácií treba sústrediť. Tým veľmi jednoducho oddelíme to podstatné od nepodstatného. To podstatné od nepodstatných a prázdnych senzácií, ktoré nám v skutočnosti neprinášajú takmer žiaden duchovný prospech.

v spolupráci s » smeromkzivotu.blogspot.com/...

 Blog
Komentuj
 
 fotka
tequila  15. 3. 2022 16:19
skapppp
 
 fotka
vreskot000  15. 3. 2022 22:14
práveže na základe tvojho predposledného odstavca by som sa domnieval azda celkom oprávnene, že deje sa v mentalite ľudí pravý opak. píšeš, citujem :"Informácií, ktoré však uspokojujú iba ich dychtivosť po senzáciách a zaujímavostiach! ako dobre, rozumiem približe, čo konkrétne tým mieniš, ale poďme si to trochu rozmeniť na drobné.
žijeme v dobe, kedy nevieme nik z nás, čo konkrétne sa bude diať zajtra. prežívame nepriaznivé kovidové obdobie, ktorému samozrejme mnohým je to na smiech. mnohí napríklad na kovid nepríjemne ochoreli, či už s ľahším, alebo veľmi ťažkým priebehom, a žiaľ, musíme veľmi smutne skonštatovať, že mnohí na kovid a v súbehu aj in ými ochoreniami aj zomreli. Osobne som poznal dvoch takých, zhodou okolností to boli učitelia. jedna ma učila na základnej umeleckej škole, s druhým som bol kolega keď som na gymnáziu učil náboženstvo. jestvuje alebo nejestvuje kovid. myslím si že len slaboduchý človek bude stále čosi popierať, čo sa poprieť nedá, a predsa tu máme najrozličnejšie spektrum osôb, vyjadrujúce síce svoj názor, to nikomu neberie, ale ten názor je veľmi toxický a zlý. ty vlastne píšeš približne o tom istom, ako sa zmieňujem v tvojom blogu v mojom príspevku pod ním, akurát celkom isto máš teologické nezrovnalosti. píšeš dobré. že..... že na zemi raz bude vládnuť Vôľa Najvyššieho, a z tohto dôvodu budú na nej môcť zostať iba tí, ktorí jeho Vôľu poznajú a snažia sa podľa nej aj žiť. áno, ale nezabudni že list hebrejom spomína aj to, že.... Je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd..." Hebr 9,27-28
posledná vec čo by som ti chcel argumentovať je to, v čom sa mýlite prakticky všetci, ktorí sa snažia neohrabane písať akési duchovné scenáre, myšlienky ktoré čítam buď na katolíckych periodikách, alebo napríklad od teba. a to, že vo svojich rečiach sa každý stavia do role všepoznaného, všade a všetko vediaceho(vyhol som sa pojmu vševediaceho, lebo ten je len Pán) všetci dobre vieme, čo bude nasledovať, všetci vieme o všetko, čo nastane, hoci to ešte nenastalo.Práveže ja som mal nejaké vízie, ktoré korešpondujú s tým, čo hovorí biblia, ale nie celkom presné. to, že sa blíži príchod Pánov je takmer isté, a udalosti tohoto času tomu nasvedčujú. Napríklad neznáma ťažká choroba, ktorej mnohí podliehajú v dvojakom zmysle. jeden na ňu ochorie, zápasí s chorobou, ale sa dokáže vyliečiť, druhý ten zápas prehrá a zomrie. Oba prípady poznám osobne, a ako vidíme v televízii a v médiách, je to niečo, čo vyvoláva a budí strach v každom z nás. Náš problém je iný a ja sa ti to pokúsim priblížiť. Náš problém je v tom, že mnohí síce ako spomína Písmo.... " „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ (Jn 20, 29). ale čo je horšie, že mnohí videli a neuverili. A čo je ťažšie. uveriť niečomu, čo nevidím alebo neveriť tomu čo vidím. Na základe tejto akejsi gramatickej prešmyčky, ktorá má silný argumentačný základ môžeme vidieť celkom prakticky to, čo píšeš ty. a mnohí budú žiť, tak ako žiju. Dokazujú to slová biblie, ktorá hovorí celkom jasne... "Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá ostane."Dvaja budú na poli; jeden bude vzatý, druhý ostane..." LK 17,34 -35. ak by som ti opätovne poradil, ale si to zas nevezmeš k srdcu je fakt, že skús pri svojej celkom správnej logickej interpretácii použiť aj niektoré biblické citácie. Nie preto, aby si niekoho ohúril svojimi znalosťami, ale preto, aby si autoritu a váhu svojho tvrdenia dokázal podložiť biblickými argumentami vyplývajúcimi teda z textov Písma Svätého. posledné na čo chcem apelovať je, že aj prázdne senzácie práveže môžu priniesť duchovný osoh v tom zmysle, že človek sa proste zamyslí, kde je pravda, a odsúdi všetko nepravdivé a bude sa držať len pravdy. typický príklad, ideš neznámou cestou a navigačka ti vraví cestu ktorá slúži na obchádzku, čiže prepočítava ti vzdialenosť, a keď sa jej nebudeš držať, ľahko zablúdiš. Skús sa nad tým zamyslieť, a prajem ti veľa dobrého a očakávaj splnenie blaženej nádeje, a príchod nášho spasiteľa Ježiša Krista
 
 fotka
vreskot000  18. 3. 2022 21:12
V mojej hypotéze vyslovujem názor, že vôbec to takto nebude. Aj katolícka liturgia hovorí, že my kresťania očakávame splnenie blaženej nádeje, a príchod nášho spasiteľa Ježiša Krista. Túto tézu predsa vyznávajú všetci kresťania bez ohľadu na denomináciu a podobne. Poviem ti v čom je problém.
Kresťanstvo je veľmi ťažké chápať v racionalistickom poňatí. To znamená, že my ho chápeme skôr v romantickom ponínamí. Napríklad. Svet je hriešny, my kresťania bojujeme s týmto svetom, žijeme akýmsi duálnym nastavením. prijímame svetské zákonitosti, voči ktorým je nevyhnutné sa podriadiť, aby človek obstál v životnom zápase, ale na druhej strane vieme, že toto všetko nie je večné, ale dočasné. Vidíme to na sebe, že človek proste starne, nemladne, a spejeme každým dňom do večnosti. Najrealistickejšie to vieš vnímať napríklad pri návšteve cintorína, kde nechodím páliť sviečky, to robia pohania. Tento pohanský zvyk raz navždy by bolo potrebné odstrániť aj z kresťanského prostredia, pretože áno, sviečka mi symbolizuje Krista ako svetlo sveta, a to, že život pokračuje vo večnosti. Avšak s viečka podstatná nie je. mnohí zabúdajú na modlitbu a uvažovanie a kontempláciu s tým, že musím dostatočne kvalitne využiť tento čas na to, aby som sa pripravil na život vo večnosti.
Na jednej strane musíme pripustiť, že kresťania v istom zmysle sú dosť neschopní prijať realitu ako takú, a vysvetlím ti, ako to myslím.
Aj my kresťania robíme chybu, že buď so všetkými chceme vychádzať, aj nepriateľov považujeme za bratov a sestry. Všetkým chceme odpúšťať bez rozdielov, všetci sme si rovní, len podaktorí sme si rovnejším ale dajme tomu.
Prichádza doba Príchodu Pána. Avšak my ako kresťania sme povinní ukázať druhým, že kým máme čas, robme dobre všetkým.... Gal 6,10, mimochodom môj obľúbený citát spomedzi Pavlových listov. No. ešte čo by som ti chcel povedať je približne to, že je potrebné žiť v realite. Vyplniť svoj čas niečím zmysluplným. Pozri sa aká je kríza čo sa týka zamestnanosti. je veľký počet nezamestnaných, a je veľký počet napríklad aj o takých, o ktorých sa nehovorí. Napríklad rozličné psychické poruchy, problémy zdravotné problémy, ktoré ničia človeka. čo mám ja z kresťanskej hypotézy, že Boh vystaví účet každému z nás, čo ako kresťan samozrejme nevylučujem , verím v to, ale pán Boh nedokáže zasiahnuť v dôležitých otázkach života. Pozri sa na rusko ukrajinský konflikt, ktorý nemá konca kraja. pozri sa na každý iný medzinárodný konflikt, ktorý rezonuje v spoločnosti. Čo má robiť bežný človek, ktorý nemá nič v rukách. Ktorý ne má rozhodovacie právomoci. ja idem na vec z iného uhla pohľadu. Podľa manažérskej praxe, človek neustále koná vo svojom živote rozhodovací proces. Čiže ja sa v nejakom okamihu niekoľkokrát denne osobne rozhodnem, čo vykonám, a čo nevykonám. Mám teda, alebo nemám viac menej na výber, čo chcem a nechcem spraviť. Otázka teda nestojí, čo viem, môžem a nemôžem vykonať, pretože to nezávisí od mojej vôle ale od môjho intelektu. Napríklad nemôžem šoférovať tank, alebo riadiť lietadlo, pretože to neviem. Môžem však šoférovať auto alebo motorku, pretože to viem, a navyše, mám na to potrebné oprávnenie. Môj príklad služi práve k zamysleniu sa nad tým, že my chceme zmeniť to, čo sa zmeniť nie že dá alebo nedá, ale my sa máme zamyslieť, čo konkrétne nechceme zmeniť, a na tých vlastnostiach si vyskladať akési naše osobnostné portfolio, kde dôsledným a predovšetkým disciplinovaným dodržiavaním istých stanov, ktoré by sme mohli splniť, nás privedie k šťastiu. A tým, že my plníme isté disciplinárne opatrenia v našom živote, postupne sa vychovávame k akémusi praktickému duchovnému sebauvedomeniu, kedy už môže nastať akási duchovná transformácia, ktorá postupnými krokmi proste spôsobí istý pokrok v myslení, ktorý je nevyhnutný práve v tom, aby som bol vyrovnaný so svojím životom, prípadne nejakým hendikepom, ktorý mi bráni k plnohodnotnému užitiu tohoto sveta ako takého. A keď nie si s niečím vyrovnaný, pozri. Aj ako kresťan ti poviem. môžeš chodiť do kostola koľko chceš, môžeš sa modliť od rána do večera, môžeš praktizovať svoju kresťanskú vieru, môžeš žiť veľmi spravodlivo, to je všetko v poriadku, ale pokiaľ nie si harmonicky vyrovnaná osoba, (nebudem tu samozrejme rozoberať to, ako napríklad niektorí kresťanskí pisatelia sú skôr zameraní na aristotelovské chápanie kresťanstva, ako na kresťanstvo také- aké naozaj je so všetkým čo obsahuje) ale pokiaľ v nútorne nebudeš vysporiadaný, štastný nebudeš nikdy. a či mi Pán Boh vystaví účet zajta, o týžden, o rok, alebo o nejakých pár rokov, kedy zomriem, mne to môže byť jedno. Čas hrá v prospech a neprospech do takej miery, ako si to dokážeš pripustiť, a či dokážeš proste zmysluplne vyplniť čas konaním toho, aby si bol šťastný, aby si ukázal blížnemu to, čo ho môže pritiahnuť do neba, a spoločne to šťastie dosiahnuť. Lebo to, že budem myslieť na veci budúce je síce fajn, ale ešte ma to šťastným neurobí, ešte mi to nedá jesť, nedá mi to prácu ani bývanie. Preto človek nutne musí mať telo aj dušu v harmónii, pretože rozpor medzi týmito dualnymi potrebami je jedine vtedy, kedy nie sú uspokojené. O tomto predsa hovorí aj biblia, že.... "telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu..." Gal 5,17. Skús nad tým porozmýšľať, ak sa ti dá.
Napíš svoj komentár