Luuuc8659

Šli sme ráno s ocinom na hríby a keď sme už boli hlbšie v lese, rozprávali sme sa o tom, čo by sme robili, keby sme sa stretli s medveďom (on by začal veľmi kričať, lebo by to vraj medveďa odplašilo..ja by som si ľahla tvárou na zem a tvárila by som sa, že som mŕtva- aj keď by som sa asi tak triasla, že by mi ani ten medveď neuveril, že nežijem).
Potom sme boli pár minút ticho, keď zrazu dačo šuchlo. Ocina som vtedy nevidela. (Lebo má tendenciu vždy sa niekam zašiť a ja ho potom musím hľadať.) Odrazu prišiel bližšie a úplne bledý vraví- ,,Otoč sa a choď rýchlo na ten kopec." Keďže ho poznám, tak som si myslela, že si zo mňa len robí srandu. Vybehla som však za ním hore a potom mi povedal, že 10 metrov od neho spadol zo stromu medveď.
Neviem, kto sa koho zľakol viac, no aspoň sme zistili, že všetky tipy "ako prežiť stretnutie s medveďom" sú nám na dve veci, lebo skrátka pud sebazáchovy ti vraví, aby si čo najrýchlejšie ušiel

ja nosím sprej na medvede keď chodím sám, pretože x krát sa mi stalo že som na 5 metrov stretol diviakov/inú zver, tak len čakám kedy skočí maco na mňa

No by som sa pekne posrala

Ešteže obdivujem aj stromy, možno si raz takého všimnem...

@bludiacient mňa by do lesa samú asi nikto nedostal, aj keď to tam milujem...no veru, pozor dávaj, lebo očividne skáču už aj zo stromov