Zimomriavky.
Teplo.
Vzlyk.
Čau!
Odvtedy ako sa to stalo nemyslím na nič iné. Konečne mi dal niekto pocítiť aká bezvýznamná som, ale ja si to stále nedokážem pripustiť. Naivne dúfam v niečo viac.
Nechcem byť pesimista, lenže pocit osamelosti, bezmocnosti či smútku vás premôže omnoho rýchlejšie.
"Učíme sa z vlastných chýb" ... omyl! Zakaždým sa mi to stane. Nešťastne sa zaľúbim.
Sama seba prekvapujem koľko úsilia som schopná dať do toho aby som sa cítila zle. Ubližujem sama sebe. Zrejme dúfam, že to pomôže. Viem, že nie. Nepomôže nič. Iba zmena v myslení.
Musíš sa proste vzchopiť a ísť ďalej! S hlavou hore, úsmevom na tvári a najmä, s dobrým pocitom na duši.
Ale niekedy nemáme silu. Možno zajtra, možno o týždeň či potom ....
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
3
kedykoľvek a vôbec sa nemusíš "okúňať" ako dnes...aj tak viem príliš veľa
4
zacalo to tak biedne a potom take jemne sebazaprenie sa mi lubilo, hlavku hore ... a nechci mi tvrdit, ze si sama a kamarati? sak tu Teri ta lubi podla mna, , ked ta lubi Teri, budem ta aj ja, (jej verim, )
Napíš svoj komentár
mne tak pár mesiacov...drž sa! si dobré dievča, nenechaj sa zničiť!