Odpusť,
že neprišla som ráno,
bez teba
začínala spánok.
Odpusť,
že nebol si v mojom živote,
že som ti neverila.

Odpusť,
že keď sa smiali iní
smiala som sa tiež.
Nikdy neďakovala za to, že som.
Odpusť mi prosím,
že som ti neverila...

Už nie som sama,
navždy tebe sa dávam
teraz hneď
len ty ma veď.

Stojím tu teraz pred tvojou tvárou
tak zohni sa,
zober ma do dlane.
Stojím tu celým srdcom pre teba
volám:
Ľúbim ťa Pane!

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
karla28  2. 10. 2009 23:50
krásne
 fotka
felixviator  3. 10. 2009 11:51
ak je to o tom čo si myslím, tak by sa patrilo dať zámená s veľkým začiatočným písmenom

Zneje to veľmi úprimne. Páči sa mi to.
 fotka
lucy92  3. 10. 2009 20:45
nadherne evi avidim viacerym sa paci co ma neprekvapuje...uprimne..a take..ach
 fotka
nanna  18. 11. 2009 15:11
vau, ten koniec ma prekvapil, v tom najlepšom zmysle slova...
Napíš svoj komentár