Spoločník a otrok

Čitateľne pokresli steny
nášho domu z peny
tak krehký
ako nohy sklenenej tanečnice.

Vypáľ prosím,
do mojich zreničiek
svoje
na krk mi zaves oje
do krku jadrá slnečnice
to jarmo ťažké
klietku vážke pri vode
po vzájomnej dohode.

Usaď sa mi v stenách krku
len do toho
hrkú hrkú
som už z teba šialená
tak prebuď sa vo mne
nech opäť bežím.

Súhlasím s každým príkazom
nie som väzňom
len povrazom
medzi nami.
Tak zmocni sa ma
viem, že si vo mne.

Nikdy nie som sama
si môj spoločník,
naše srdce je len jeden kameň
tak nám duše opäť zameň
podpísal si zmluvu
čitateľne
v mojich pľúcach
čierny prach
len si nato spomeň:

SOM S TEBOU.





STRACH.

 Báseň

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu