Provokácia

Nauč ma rozpoznať hranicu,


tenkú líniu medzi odevom a úplnou nahotou.

Ukáž mi: tu je, aha!

A ja sľubujem, že nebudem už po svete behať polonahá.




Ako muž na pláži hľadajúci koniec mora,

jeho bosé nohy, ruženec v piesku,

zúfalo chodím a hľadám, chorá,

oči sa mi smutne lesknú.

Ale more - more má svoje zákony,

a nahota zasa svoje.

Šaty sú odev - nemáš ich, si nahý,


to sú predsa veci dvoje.




Ale čo tak mať košeľu,

rozopínať ju

gombík po gombíku,

centimeter po centimetri.

Ako to je vtedy?

Koľko ešte ukázať a čomu sa vyhnúť?




Možno sme stále polonahí

a každú sukňu vie ruka dvihnúť.

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu