- Tak povieš mi už, čo sa stalo?
- Mala som slnko na líci..veď ti to hovorím.
- Netrep!
- Neveríš mi?
- Neviem.
- Otočila som sa - aha takto - a hneď tu, pri ľavom líci, videla som Slnko. Pár centimetrov od seba.
- Ako to, že si neoslepla?
- Hneď som sa strhla a pozrela inam.
- Mhm.
- Neveríš mi.
- Ako vyzeralo?
- Čo?
- To Slnko. Ako vyzeralo zblízka?
- Bolo biele. Oslepujúce. Nič iné som nevidela, len to Slnko.
- A čo ostatní? Nevideli ho?
- Videli. Ale ďaleko. Vravia, že bolo úplne fialové a točilo sa.
- FIalové? Taký blud !
- Si idiot. Bolo fialové a točilo sa. Videli to takmer všetci.
- A prečo ty nie?
- Neviem.. Pozrela som tam, ale bolo tak blízko, že som sa strhla. Hneď som na to zabudla a pozerala znovu dopredu.
- Odkiaľ vieš, čo videli ostatní?
- Otec mi presne vtedy prezvonil na mobil. Vstala som a pozrela jeho smerom - sedel presne opačne ako bolo SLnko. Ale nebolo ho vidieť cez zástupy. Nevedela som, čo chce, tak som si sadla a nevenovala tomu pozornosť.
- A potom?
- O polnoci sme šli s Lorencom na horu. Šli sme cez vinice, keĎ mu ktosi poslal na mobil video toho SLnka.
- Tomu by som neveril.
- Ani my sme tomu nevenovali pozornosť. O tretej ráno sme sa vrátili z hory a doľahol na nás akýsi strach. Nikde nebolo nikoho a nemali sme baterky. Sviečky nám sfúkol vietor.
- Vietor tam nefúkal.
- A predsa ich sfúkol.
- No a čo potom?
- Potom sme sa šli prejsť k studni a nabrať si vodu, nikde nebolo nikoho. Všetci už spali.
- Vrátili ste sa na izbu?
- Áno, ale najprv sme zastali na izbe mojich rodičov. Medzi rečou som sa spýtala, prečo mi volali. Otec povedal, že chcel nech sa pozriem na SLnko. Bolo fialové a točilo sa.
- A videli to všetci?
- Všetci čo naň vtedy pozerali.
- Do SLnka?
- Dalo sa doň priamo hľadieť.
- Zvláštne. Nie je ti ľúto, že si to nevidela?
- Ani nie. Ja som ho mala na líci. Vlastne. Skôr na ľavom spánku.
- Môžem ťa naň pobozkať?
- Môžeš
- A máš pravdu. Tuším to Slnko nosíš na ľavom spánku.
- Myslíš?
- Som si istý. Poď, zájdeme na horu spolu. Baterky nechajme tak. Ani sviečky netreba. Načo, máme kúsok Slnka na spánku.
- Skutočne. Máme kúsok SLnka na spánku. Už nemusím sa nikdy báť.

 Blog
Komentuj
 fotka
bonita  27. 12. 2009 17:21
zaujimave
 fotka
lucy92  28. 12. 2009 20:56
skutocny pribeh musim povedat ze si to napisala velmi vlemi pekne evi aj ja by som chela mattaky zazitok
Napíš svoj komentár