Keď ženy plačú,je to jak oceľ
čo škrípe po dverách a neúnavná
Dokonca keď sú dve
Nádherne sa to násobí
A vysvetlite komukoľvek že ste to tak nechceli
Aj tak ťa stále milujú a plačú ony,nie ty

Píšu ceruzkami na prázdne miesta
Potom sa divia keď písmená miznú
A pritom len im páchnu prsty gumou
Presne tie krásne prsty blúdiace po šiji ako po mape

Čítal som bola to pomerne obsiahla poéma
Že ženy sú vlastne prekrásna zmena

A keď pijú
Vždy pri nich večer sedíš pri posteli a objímaš ich
Tváriš sa,že sa o ne staráš
A pritom nasávaš feromón a vydychuješ spenenú krv
Vraj to tak nemá byť a je ti to jedno
Veď možno je to posledná šanca uvidieť ich so zatvorenými viečkami

Modlíš sa aby sa im oči prestali červenať
A aby si sa prestal sústrediť len na tie krásne tvary
Všetky ženy sú priveľmi lákavé keď rozprávajú len o banalitách
Nieto keď račkujú a roztomilo šušlú

Čítal som bola to pomerne obsiahla poéma
Že ženy sú vlastne prekrásna zmena

Spoznáš ich keď tancujú alebo podozrivo krčia perami
Dva úžasné smaragdy v snehu
Slonovinové infantky poškvrnené viac ako všetci
A im podobné
Aj také sú
A aj také nás už rozplakali

Boli obratné keď sa lámal chlieb
A ich vzlyky sa ozývajú v kúpeľni
To sú tie moderné ženy
A postrehol som že poschodové postele
Sú prípravkou pre postmoderné

Rady drancujú všetky slabiky
Preskakuje im hlas
Teatrálne flegmatické chrapľavé a hodvábne
Základná terminológia pre toto pohlavie
Pohlavie vznešené ako jeho názov
Pohlavie výstižnejšie ako vražda

Čítal som bola to pomerne obsiahla poéma
Že ženy sú vlastne prekrásna zmena

 Báseň
Komentuj
1 
 fotka
kemuro  26. 1. 2009 11:50
na začiatku to začalo pučať a
na konci to paradoxne nezvädlo, ale rozkvitl
Napíš svoj komentár