Chceš byť niekým?!

Veď už SI !

Koľko krát som už počula : Buďte niekým!

Ale čo keby sme len jednoducho boli. Nemyslím, tým boli niekým alebo boli sami sebou, lebo ako si môžte byť istý, že viete kto ste? Myslím tým nechajte plynúť čas, aby sa rozptýlil v priestore a nebudete musieť pátrať po svojej existencii. Podľa mysliteľa Osha jednoduchý človek nemôže byť cieľom, pretože sme sa jednoduchý narodili a naši rodičia od začiatku toľko od nás očakávali. Mysleli si že sa im narodil Alexander Veľký alebo sa reinkarnovala Kleopatra do ich dcéry. A tak nás tvoria. Rodičia, učitelia, kňazi, vodcovia. Ako nejakú plastelínu na hodine výtvarnej výchovy. Ale nás sa nikto nepýtal, či chceme byť tvorení.

Sme bytosti a ničím viac sa stať nepotrebujeme. My už sme niekým, sme a to by nám malo stačiť. Ale nie. My sa potrebujeme zamestnávať, aby sme nemali pocit, že stojíme na jednom mieste, aby sa nám zdalo, že realita ničoty nie je. Potrebujeme tvoriť, písať romány, poéziu, braky o tom, čomu nerozumieme tak akoby sme sa práve vyznali len v tej jedinej veci. Chceme maľovať, to čo by sme chceli vidieť, chceme skladať hudbu, akou by sme chceli byť, snažíme sa niečo robiť, byť v tom dobrý a potom ešte lepší. A to je dobre, snaha nás podnecuje k zlepšeniu a to k pokroku.
A tiež k vynálezom. Vynálezom, ktoré nám šetria čas, aby sme nemuseli ísť na nákup, nemuseli upratovať, cestovať, čakať, pracovať, aby sme sa nemuseli starať a ušetrili si čas na to.... na to, aby sme nevedeli, čo s ním.

Vravíte : chcem byť doktor, ekonóm a ja zasa právnik. A prečo? Tituly pred menom vám nespravia identitu. Kvôli peniazom, úspechu, dobrému pocitu, že ste lepší ako niekto? Áno, ale to všetko ma jeden spoločný názov, je to pre moc. A moc tak ako nám dáva voľné ruky, tak nás aj zaväzuje a ten kto vládne, vládne len pustým hlavám. Kto je zaslepený životom stojí, nehýbe sa ďalej, hoci si myslí, že sa stáva niekým dôležitým.

To že sa chcem meniť zlepšovať, či nerobiť nič sa nedá ovplyvniť. Taký sme my ľudia a musíme sa rozhodnúť o čom bude náš život. Takže to, čo si teraz o chvíľu už nebudeš, takže nikto nemôže povedať „poznám ťa,“ alebo ty nemôžeš povedať „Ja poznám jeho alebo ju,“ lebo to, čo si poznal už neexistuje a to čo poznať xceš, existovať nemusí. Pretože každou sekundou sa meníme a sme iný.

Herakleitos, filozof žijúci v 5. – 6. stor. pred naším letopočtom vravel : „Jedno a to isté sa v nás prejavuje ako živé a mŕtve, bdiace a spice, mladé a staré, lebo toto sa premieňa na tamto a tamto zase na toto.“
Naša stálosť je relatívna, zatiaľ, čo zmena je absolútna.

Môžeš byť ekonóm a ovplyvňovať svetovú krízu, či nekrízu, môžeš sa stať lekárom a ľudia ti budú vďační za svoje životy, môžeš byť právnikom a posielať zločincov za mreže, aby sa ľudia menej báli. Ale ak prídeš o všetko zostane ti len auto, byt, peniaze, akoby si nemal nič. Lebo zistíš, že si sa celý život chcel stať niekým, kým si nikdy nebol. A zostane ti len podstata, že si.

Tak buďte tými, ktorí žijú na ceste na nákup, v čakaní v rade v obchode, na zastávke, žime vtedy, keď sa učíme a nejde nám to do hlavy, keď upratujeme, keď pracujeme a padáme od únavy. Vtedy sa usmej a povedz si : som. Žijem, môžem cítiť smútok, utrpenie, sklamanie, ale aj radosť, nádej, potešenie, či lásku. Môžem byť a slobodne rozhodovať o svojom živote.

A nemusíš sa zaujímať o nič, čo ťa nezaujíma a nemusíš sa starať o nič, o čo sa starať nechceš. Nemusíš budovať svoj trápny, malý svet v telefónnom zozname, v zošitoch s poznámkami, v byte, kde nie je na nič miesto, v preplnenom dome s kopou bezcenností. a ani nemusíš, čím skôr dospieť, aby si otročil na vlastné pohodlie v nekonečnej ekonomike tých hore. Všetko je na našom rozhodnutí.
Je to o našom poľahky sa rozpadávajúcom dnešku vo falzifikátoch strateného zajtrajška. Je to o tom ako sa každý deň snažíme zmeniť Seba.

 Úvaha

5 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu