Čím som však bola staršia, tým moja láska ku nemu silnela. Vždy ma vedel potešiť, prinášal mi radosť aj v tých najpochmúrnejších dňoch. Stačilo mi vidieť ho a bola som ako v siedmom nebi.
TANEC! To je on.. Nikdy mi neprotirečí, nehnevá ma ani ma nikdy nesklame. Nie je to vec, nedokážeš ho chytiť, rozbiť, či odložiť do skrine. On ma nikdy nesklame. Nikdy mi nepovie "mám ťa piči", "choď preč" alebo "neľúbim ťa". Nikdy mi neublíži, neodignoruje ma ale ani mi nevyrieši moje problémy. No po tanci sa mi však riešia ľahšie. To on mi vyčistí hlavu. Odhodí všetky odpadky z mojej hlavy preč. Ako sa hovorí: "tanec je najlepšia psychická terapia".
Jedinečné umenie, aj keď milióny ľudí na svete tancujú. Je jedno, na akú hudbu tancuješ a čo tancuješ. Či už tancuješ salsu, break alebo step. Vtedy je to "to pravé orechové", keď ho preciťuješ. Poznáš ten pocit? Keď sa ti hudba dostane do tela, doslova ťa celého ovláda. A ty sa začneš hýbať... Je jedno ako, či iba kýveš rukami alebo tancuješ ako profesionál. Necháš sa unášať svojim telom. Hlavné je, že to vychádza z tvojho vnútra... z tvojej duše. Tanec je duša. Tvoja duša (moja duša ). Sú to všetky tie emócie, pocity, príbehy, ktoré sú v tebe. Všetko čo máš vo vnútri, na čo myslíš, čo ťa teší alebo naopak, trápi. Všetko čo prežívaš skĺbiš do jedného pohybu... a vznikne niečo neuveriteľné, krásne a fascinujúce, čo navyše prináša radosť nie len tebe, ale pri troche šťastia aj hŕstke ľudí okolo teba.
Tanec ma napĺňa. Dáva mi silu ísť ďalej, nezastaviť sa na jednom mieste. Nepodľahnúť prekážkam, nevzdávať sa. Dáva mi silu do života. A ku tomu tá neskutočná radosť z neho a to šťastie, ktoré mi prináša. Nemilujem seba v tanci, ale tanec v sebe.
"Tanec je skrytý jazyk duše" Martha Graham
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
@silenskaa
ďakujem.:
to s tými kolenami je mi ľúto, ale je pekné že si na to nezanevrela a zostalp to v tebe..
ľ to s tým že mykáš svalmi a rozmýšľaš čo by si urobila, presne to isté sa stáva aj mne.. na ulici, v škole, v posteli.. proste všade..
aa to je v pohode, je to milé a pravdivé.. ešte raz Ďakujem.. zostaň s tancom
ďakujem.:
to s tými kolenami je mi ľúto, ale je pekné že si na to nezanevrela a zostalp to v tebe..
ľ to s tým že mykáš svalmi a rozmýšľaš čo by si urobila, presne to isté sa stáva aj mne.. na ulici, v škole, v posteli.. proste všade..
aa to je v pohode, je to milé a pravdivé.. ešte raz Ďakujem.. zostaň s tancom
Napíš svoj komentár
kedysi som sama tancovala a tanec bol pre mna pravidelnym unikom z reality... nanestastie kolena nevydrzali a teraz si tancujem uz len decentne u seba v izbe.
naozaj je pravda v tom, ze je jedno ci tancujes naplno pred tisickou ludi alebo len sama pre seba s empetrojkou v usiach... zakazdym ked pocujem hudbu, hybem sa. nemusi to byt naozaj, ved v autobuse sa to ani neda. ale myka mi svalmi a tancujem v hlave, citim co by som urobila, ako by som sa hybala...
a nechala som sa uniest, pardon
vidno, ze to pises od srdca. a kedze prezivam to iste, dost dost sa mi to paci...