Pred približne mesiacom sa malo začať to najlepšie obdobie môjho trápneho pubertálneho života. Áno.. kvázi prvýkrát som s niekým začala chodiť. Zvláštne,že so smiechom a úsmevom som vydržala len asi dva dni...

Stále som vravela aké sú muži vo vzťahoch svine atď. A to len preto,lebo mne jeden chalan naozaj veľmi ublížil.. myslím,že som ho ľúbila. Áno.. viem to.

Samozrejme bolo viac chlapcov,ktorým som sa páčila..aj oni mne,ale nikdy som ich nemala naozaj rada. Tým myslím skutočne rada.

A tak som pár sŕdc zlomila aj ja... a aj napriek tomu,že viem,aké to je nepríjemné.

A teraz v tomto období som znenávidela celú svoju osobu. Aká som bezohľadná... a na druhej strane tak odmeraná a chladná.

S chlapcom,s ktorým vlastne ešte aj dnes chodím,ale nerozprávame sa. Sedím s ním v jednej lavici a poviem vám nie je to nič moc. Nedokážem sa mu pozrieť do očí.. Ja viem,že to je moja chyba atď. Ale proste neviem mu povedať,že je koniec. Som zbabelá. Áno.

A aj napriek tomu,že by som z toho mala byť smutná, ja žiarim šťastím. Šťastím,že som slobodná ako vtáčik. Že znovu môžem vzlietnuť. A byť s mojím najlepším spolužiakom. S tým,ktorý mi prinavráti úsmev, s tým , s ktorým dokážem blbnúť celé dni a s tým,ktorý ma dokáže vytočiť (príjemným spôsobom) za pár sekúnd. A on si je tochto všetkého vedomý a má ma rád.

 Blog
Komentuj
 fotka
otvoreneokno  2. 5. 2011 19:27
Znenávidíš sa v živote ešte ďalších milionkrát (aj keď nemáme premennú).



Pokojne toto znenávidenie sa pusti z hlavy.
Napíš svoj komentár