Poznáme sa takmer tri roky. Sadli sme si hneď od začiatku, lebo sme rovnaká "krvná skupina". Často sme spolu sedávali a len tak kecali a každý nás podozrieval zo všetkého, aj keď sme spolu nič nemali. Proste nám bolo spolu fajn už od začiatku.
Videli oni vtedy to, čo sme my dvaja možno len tušili? Že medzi nami preskočila iskra? Mne to došlo až omnoho neskôr...

Možno po nejakom pol roku som začala niečo tušiť. Ale keďže máš ženy rád, takým tým pekným spôsobom, že sa s nimi rád rozprávaš a tráviš s nimi čas, nevedela som, či si len milý, alebo cítim dobre - že sa ti páčim trochu viac...
Raz došla príležitosť to prezistiť a ja som len tak medzi rečou spomenula, že možno ľudia nie sú hlúpi, že vidia, že to medzi nami iskrí. So šibalským úsmevom a takmer začervenaním si mi na to povedal, že nemusím rozoberať všetko. Takže som sa nemýlila.

Zažili sme spolu veľa srandy, ale mali sme aj krízové obdobie. Keď sme sa veľa hádali a nevedeli sme si k sebe nájsť cestu. Keď sa rozohníš, nedá sa s tebou rozumne baviť.
Nepomáhalo vysvetľovať.
Neobmäkčil ťa ani plač.
A krik už nepomáhal vôbec, ten len všetko zhoršil...
Stále som sa s tebou stretávala rada, aj keď forma, ktorou si sa so mnou vadil, mi vedela občas veľmi ublížiť a niesla som to veľmi ťažko. Aj to, že si sa mi snáď nikdy v tom čase neospravedlnil. Lebo dodnes nerozumieš tomu, že aj keď obsah je dobrý, forma vie narobiť neskutočnú paseku. Ako keby si nevedel, že som krehká. A že mi vedia ublížiť najviac ľudia, na ktorých mi záleží... Veci sa vždy nejako ututlali a pokračovali sme ďalej. Veľa ľudí by nad tebou už dávno zlomilo palicu. Ale ja som žena. V tomto hlúpa a naivná. Dávam milión šancí, odpúšťam, chcem, aby veci fungovali. Občas mi to pripadá, že sa snažím vzkriesiť aj mŕtvych.

Od čias, keď sme spolu tancovali prvýkrát...vieš, že si ani nepamätám, kedy a kde to bolo?... Zbožňujem s tebou tancovať. Nikto netancuje ako ty. A tam tá iskra medzi nami asi nadobudla trošku väčšie rozmery, aj keď pre nás oboch bol tanec vždy len o tanci - nič viac.

Bolo to na MDŽ 2015, kedy sme boli na párty a ja som si ťa odtiahla bokom a pobozkala ťa so slovami, že to chcem aspoň raz vyskúšať....ani som nevedela, čo som vtedy začala. Dala som kyslík tej iskričke, ktorá tam odjakživa bola a vznikol z nej oheň. Spaľujúci, vášnivý, no zároveň ničivý, ktorý nikdy nemal vzniknúť...

...pretože my sa dnes poznáme presne 2 roky a 8 mesiacov. Z toho 2 a pol roka mám ja za partnera tvojho kamaráta z našej spoločnej partie...



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár