Keď písal sa rok 1994,
Divná věc sa stala,
Narodil sa taký tvor,
Adika ho nazvali.
Málo kto mal ju rád.
Nepochopená,
Tak sa cítila,
Ona tiež nechápala,
Tento svet.
Čo tu robí ?
Čo zle robí ?
Prečo je neviditeľná ?
veď malé deti majú veľa lásky mať
tak prečo jej ju otec nechcel dať?
Prečo ju nemal rád ?
Ved ani len nevedel, že dcéra sa mu narodila
O týžden to zistil,
Keď starý rodičia mu to povedali…
Daj mi pokoj,
Nemám čas,
Počula z jeho úst.
Mám ťa rád,
To slovo od neho nepoznala.
Prešlo veľa rokov,
On sa nezmenil,
Snáď len že som kurva,
A do piče mám ísť.
Nekonečné bitky
A ani kúsok lásky,
Takéto to pre ňu bolo.
Prišlo ďalšie dieťa
Ona mala všetko
Na mňa sa zabudlo,
Snáď, len vtedy si spomenul,
Keď urobila som niečo zlé,
Aspoň si ma všimol,
…a zmlátil ma.
Odišiel,
Po 12tich rokoch.
Dal mi peniaze,
A myslel že tým všetko napraví
Omyl!
Ona po peniazoch netúži
Snáď len po objatí,
A kúsku lásky.
Tú mi ale nevedel dať..
Samé výhovorky,
No pre sestru všetko,
Ju miluje,
Mňa nenávidí.
Tak to vždy bolo
A vždy bude.
Aspoň mamu mám
Dala mi to, čo on nevedel,
Ona ma naučila žiť,
Prehrýzť tu bolesť,
Ona zo mňa urobila človeka,
Láska
Tej mi dala mnoho,
Nezradila ma,
Nezlomila mi srdce,
Ona ho zašívala,
Za všetko jej vďačná som,
Ďakujem ti mami
A oci ?
Aj tak ti odpúšťam…
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár