Znova pred zrútením plačem.
Spravodlivosti a pravdy už niet,
A tak moje pocity vložím do týchto viet.
Prečo sa svet a ľudia menia?
Dobro odchádza a vraví dovidenia.
Až neskoro si človek uvedomí,
Koľko lásky nenávisťou zlomí.
Cez zapršané okno hľadím,
To zlo a utrpenie cítim, vidím.
Cítim všetku bolesť sveta,
Tak kedy už príde odveta?
Čakám až slnko zasvieti
A všetku krutosť pohltí.
Ale viem, že neskonči sa toto happy endom
Nezvíťazí spravodlivosť nad podvodom.
Už viem, že život nie je ako ten z rozprávky
Ktoré balamutia deťom hlávky.
No stále som v slepej nádeji,
Že dobro ukrýva sa v šedom záveji.
Tak skús mi podať obe ruky
S láskou prekonáme tieto muky.
Možno práve naša láska ľudom duše osvieti,
Zničí nenávisť a šíriť lásku ďalej prinúti.
Svet sa zasa krajším stane
Zahreje nám chladne dlane.
Koniec je blízko no dá sa zastaviť,
Už len tým že neprestaneš v lásku veriť.
Ak naše srdcia budu stále biť,
Môže láska zvíťaziť.
Ak láska dopredu nás bude hnať,
Víťazstvo nám pred očami bude stáť.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár