Opustený v citadele svojich citov,
O hlade a vyčerpaný z lások letmých,
Osamote, doráňaný z mnohých vrytov,
Obviazaný, krv tečie z mnohých rán..
Opantaný, počúvam v tichu lesa stromov šum..
Ospalý, privieram viečka za spevu vrán,
Obdivujúc umelcov mnohých neskonalý um,
Osirelo hľadiac na mesiac nad lesom,
Obdiv hraničiaci s nepochopením len.
Odnášaný zvukom hudby, tancom.. plesom..
Ohraničený všetkým tým všedným, čo utíšiť chce sen,
Čo chráni ma pred ním.. pred hlasom srdca svojho,
Ktoré ponoriť sa chce do toho tvojho..
Túži s ním splynúť, s ním len jedným bytím biť,
Dva stromy nesmrteľné, v záhrade smrti zasadiť..
Copyright© Finwaell, 2008
Báseň
Komentuj
10 komentov k blogu
5
Ospalý, privieram viečka za spevu vrán,
ja vobec neviem prečo sa mi táto veta tak neuveritelne páč
ja vobec neviem prečo sa mi táto veta tak neuveritelne páč
7
same vellke O>
a ano, posledn=e riadky...akobz mi tie slova tiekli z duse
a ano, posledn=e riadky...akobz mi tie slova tiekli z duse
Napíš svoj komentár
Obdivujúc umelcov mnohých neskonalý um,
-veta o mne