Snívam, je to zlé?

Nerozumiem prečo ma to tak strašne žerie. Žerie ma to tak, že ma to zachvílu rozožerie zvnútra celú. Potom zostane zo mňa len tá ľudská schránka, ktorá sa plazí po zemi. Bez duše, bez mysle, bez srdca a hlavne bez lásky. On nie je mojou láskou a preto tomu fakt nerozumiem, že prečo sa nad tým toľko pozastavujem. Asi preto, že som od neho čakala viac ako len poďakovanie. Dúfala som v to, že mi povie, že ma má rád, že si ma váži, že pre neho niečo znamenám... Povedal len to zasrané ďakujem...

A že vie odložiť city nabok?! To čo je za človeka? To nie je pre mňa človek, ktorý hádže city nabok. Nevie a nechce ich dať napovrch. Je úzkoprsí. Uzatvára sa do seba a tým sa len trápi. K čomu je to dobré?!
Čo som od neho vlastne čakala? Že mi vyzná lásku na druhom stretnutí? Že sa mi bude hádzať okolo krku a nebude sa ma chcieť vzdať? Hej. To som chcela. Veď snívať možem stále. Zabite ma za to.
A to že sa v podstate nepoznáme?! V podstate nepoznám nikoho...ani seba samú. A trápi ma to? Seriem zvysoka na to! Prečo by som mala milovať len toho koho poznám najmenej 10 rokov?! Prečo je to tak? Veď máme na to čas sa spoznať... Zistiť akú má rád zmrzlinu, aké ovocie miluje, aké filmy zbožňuje... on nevie, že tieto veci už viem. Zabudol na to, že mi niečo takéto písal a ja som si to zapamatala...
Čo tým myslel, keď mi napísal, že nechce ublížiť ani mne ani nikomu inému?! To malo zase znamenať čo?! Nerozumiem tomu naozaj... Ale moja myseľ pracovala na plné obrátky, aby zistila čo je za tým. Má iné dievča? Má niečo rozrobené bližšie k nemu? Teraz som si už naozaj pripadala ako veľké hovno. Také veľké, že na ňom sedí asi milión múch a smejú sa mu do tváre.
To že sa mu nemám vyhýbať? Tak na tom sa už naozaj strašne moc zabávam. Práveže naopak. On sa očividne vyhýba mne. Zatiaľ mi je to jedno, ale neviem dokedy to budem zvládať. Dokedy to vydržím. Počítam ešte tak deň a potom mi asi vybuchne hlava. Chcela som ho donútiť, aby sa mi ozval prvý. To nedosiahnem, som zistila. Vzdala som to...


Písala som pre neho niečo vačšie. Niečo, čo by mu povedalo, čo som, kto som a čo pre mňa znamená. Dočítal by sa aj to, ako to je s mojou sexualitou. Že ten sex bol niečo viac ako obyčajný sex. Cítil by z toho, že mu úplne doverujem. Že ho mám skutočne rada a že ho potrebujem. Neposlala som mu to. Načo? Nestojí za to.

Budem sa ďalej zožierať nezodpovedanými otázkami, ktorých je naozaj neúrekom. Už nechcem na ne odpoveď. Vymyslím si ju. Vymyslím si pravdu takú aká sa mi hodí. Taká, ktorá ma nezraní, ale posilní. Možno aj pobaví. Budem spokojná, že je to podľa mojich predstáv a nad ničím sa už nebudem rozčulovať. Je to smiešne. Viem. Ale mne to naozaj pomáha...

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu