Takáto nasraná som nebola už pekne dávno. Ako vedia určití ľudia pokaziť náladu druhým. A ja si to nechám.
Ale aj tak mi to nejde do hlavy! Ako si dovolí muž,chlap,inteligentný mladík povedať žene, že jej by pomohlo len to, keby ju niekto poriadne vyj*bal?! Ako prepáčte, toto by som nepovedala ani nejalpšiemu kamarátovi. A predsa si to ku mne dovolil. Prasa. Neodpovedala som mu, lebo som to nepovažovala za vhodnú tému ku konverzácii. A prečo to ten chudák povedal? Vlastne on to normálne nepovedal, on to vykrikoval! Všetci sa na nás obzerali. Pekný trapas! A prečo to povedal? Pretože sa už viackrát pokúšal dostať do mojich nohavičiek, ale vždy márne. Cítil sa istotne potupne a ostal v hanbe. Tak mu treba! Bastard! ,,Všetko záleží od dobrého sexu´´ Hlúpo som na neho ozrela, uškrnula som sa a povedala som mu, že som rada, že je šťastný. Aby som to preložila, doslovne som to myslela takto: som rada, že sa ti pri nej postaví, že si zasunieš a si vybavený. Na ďalších 5 hodín. Ste úbohí. A vlastne čo jeho do toho kto, kedy a ako ma vytrtkal?!
Aby toho nebolo málo, začal mi vyhadzovať na oči, že som psychicky narušená, no nie že narušená, ale že trpím nejakými poruchami. To je už druhá vec, čo ma neskutočne nasrala! Fakt, ako si niekto dovolí niečo takéto vysloviť čo i len nahlas o cudzom človeku?! Keby som mala začať ja o jeho psychických problémoch hovoriť tak by som mohla napísať takú hrubú knižku najmenej na 45 kapitol. O tom ako rozbíja okná na autách, bije sa bez príčiny, našiel si hlucho- nemú priateľku, býva u nej, živý ho a vydržiava... Ale ja nie som v poriadku?! Congratulation.
V nepodstatnom rade ma prekvapilo to, že všetkým vadili moje sarkastické a ironické odpovede. Prepáčte, ako sa mám s takýmto neinteligentným teľaťom rozprávať? Keď ma neustále uráža a netoleruje moje názory? Ževraj by som si mala odpustiť ten sarkazmus. Kto vie aká som, vie že to je moj prejav, že to nemyslím nikdy zle a viac menej je to sranda. Ale kto ma nepozná, nech sa strčí. Ževraj som sa zmenila. Je to dosť možné za ten pol rok, čo sme sa nevideli je možné všeličo. Ževraj som sa utiahla do nejakej ulity, som zaritá len a len do seba, nikto sa vo mne nevyzná a nechápe ma. A možno to tak ja chcem, na to si nemyslel?! Že to robím pre seba? Predsa nebudem niekomu vykladať všetky moje problémy, radosti, keď mi na dotyčnom nezáleží a nepokladám ho za priateľa. Som možno povrchná, ale je mi to jedno. Nemám nikomu slepo doverovať a preto som si vytvorila ochrannú škrupinu, v ktorej žijem. No a čo?
Naozaj nerozumiem prečo si vždy vytipuje moju osobu a rýpe do nej, ničí ju od základov. Možno mu to robí dobre a tak sa mu zvyšuje jeho ego. Ale mohol by si uvedomovať aj to, že ja som tiež len človek, ktorý má nejaké city a tie si treba vážiť. Ale ty žiadne city nemáš, preto to nikdy, nikdy nepochopíš! Si úbohý! Najúbohejší človek akého poznám! Škoda toho...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár