Mám rád príbehy zo školského prostredia. Človek si to dokáže priam ideálne predstaviť, nakoľko sám do školy chodil. Protivní profesori, protivní spolužiaci, ale aj noví kamaráti a všetko toto. Autorka rozhodne talent na písanie má. Je to jasné, príjemné a ľahko čitateľné a navyše to človek núti čítať až do konca.
Plusovo musím ohodnotiť aj jej vykreslenie postáv. Trošku mi to prišlo fakt ako aj Solčanskej - Aprílové Dievča, či Džínsový denník od Zuzky Šulajovej. Ono tieto knihy sú v mnohom podobné, no napriek tomu sú iné. Spája ich prostredie, spája ich láska, no témy sú vždy iné.
Postavy Erika aj Nely boli vykreslené super a musím pochváliť. V Erikovi som dokonca našiel aj kúsok zo seba a priznám sa, že v mojom živote tiež existuje niekto ako Tomáš, či Nela. Podobnosť v tomto prípade je namieste.
Hlavná hrdinka sa dobre vysporiada so svojimi problémami, no situácia rezania si rúk odsudzujem a mám na to aj pádne dôvody. Chápem, že to vie upokojiť, ale myslím, že všetko sa dá riešiť aj inak. Napriek tomu mám pre hrdinku aj v tomto pochopenie.
Jediné mínus, musím povedať, pre mňa predstavuje posledných pár stránok, kde všetko skončí happyendom ako z amerického romantického filmu. Proste nič prekvapujúce, či výnimočné. Inak sa mi kniha po celý čas čítala veľmi dobre.
Prajem Betke Hulovej veľa inšpirácie a nových kníh, pretože tu v závere spomeniem ešte jednu vec. Ak je tento príbeh fikcia, tak mi vôbec tak neprišiel. Mal som pocit, že čítam úprimný život.
Toľko odo mňa.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
dietakvetov
28. 8.augusta 2011 13:06
Musím s tebou súhlasiť, mňa ten záver tiež trochu sklamal...ale z toho dôvodu, že mi to prišlo tak nasilu ukončené nejak...proste čítam, čítam, čakám ešte niečo a zrazu buch, koniec...ale fajn kniha
Napíš svoj komentár