Živý Anjel - 2. čast

Bolo práve 10 hodín a Daniel sa chystal pomaly do postele. Potreboval poriadne premýšľať a jediné na čo myslel bol oddych. Rozhodol sa vypnúť a uvažovať čo ďalej. Obliekol si pyžamo, vlizol do postele a zavrel oči. Vtedy sa v jeho izbe zjavilo silné svetlo. Daniel prekvapene posadil a držal sa paplóna ako nejakého štítu, čiže mu trčala len hlava. Na jeho posteli sa odrazu zjavil anjel. Bolo to asi 17-ročné dievča s čiernými vlasmi a mala krásne biele krídla. Daniel nemohol ústa zavrieť nad tou nádherou. Nikdy v živote nič také krásne ako anjela nevidel. Dievča sa však usmievalo a povedalo mu: "Ahoj Daniel. Viem čo sa dnes stalo a chcem ti len odkázať, aby si sa netrápil. To dievča nebudeš potrebovať ku svojmu životu. Nezaslúži si ťa." "Ale ja som ju miloval strašne moc!" namietal jej Daniel. Anjel však pokrútil hlavou a jednoducho mu povedal. "Ver mi. Nebudeš ju potrebovať. V živote budeš mať dievča, ktoré ti ju nahradí a nikdy ťa neopustí a nebude sa s tebou zahrávať. Bude jej na tebe záležať." Daniela tieto slová veľmi hriali a spýtal sa: "Ako sa voláš vlastne?" "Ja som Barborka. Pomáham spolu s mojimi anjelskými priateľmi ľuďom ako si ty. Čo stratili lásku, alebo sa v určitom momente cítia úplne sami." Tá dievčina Daniela priam fascinovala. Pomaly sa prestal báť a odhalil svoje pyžamo. Sedel už kľudne ba sa aj usmieval. Barborka si to všimla, usmiala sa tiež a podišla k nemu o niečo bližšie. "Naozaj sa netráp. Všetko dopadne dobre. Musíš len veriť v krásny koniec. Lebo na každom konci je najkrajšie to, že začína niečo nové." Túto vetu hovoril Danielovi dennodenne jeho otec a odrazu si uvedomil, čo sa mu vlastne Barborka snažila povedať. Usmial sa od ucha k uchu a skôr než Barborka stihla čokoľvek namietnúť, natiahol sa k nej a objal ju ako najlepšieho priateľa na svete. Vtedy sa ale stalo niečo, čo Daniel absolútne nečakal. V tej chvíli sa Barborka celá rozžiarila a po chvíľke sa tak silne zablyslo, že bol nútený zavrieť oči. Prestal ju objímať a čakal kým táto jasná žiara skončí. Dočkal sa. Keď však otvoril oči, uvidel niečo neuveriteľné. Barborka bola stále síce na jeho posteli, no úplne nahá a okrem toho nemala už ani krídla a ani nežiarila tak ako predtým. Keď sa jej dotkol, telo malo normálnu ľudskú teplotu a to ho zarazilo. Barborka však bola nahnevaná a skríkla: "Prečo si mi to urobil?! Prečo si ma objal?! Obral si ma o všetko! Už nie som nič len človek!" A z očí sa jej začali sypať slzy. Daniel sa už stihol ako tak spamätať a zliezol z postele. Bolo to prvýkrát čo videl na svojej posteli nahú dievčinu a navyše tak krásnu. Vybral zo skrine nejaké druhé pyžamo, podal jej ho a povedal. "Obleč si to. Nemôžeš tu chodiť nahá." Neochotne si vzala pyžamo a s mrzutým výrazom sa obliekla. Daniel jej povedal. Prespať budeš môcť vedľa. To bola sestrina izba, lenže tá už nebýva u nás." Bez slova tam zašla. Daniel si ešte stále prekvapene ľahol a po chvíľke zaspal. Na Barborku ale sny neprichádzali. Oči mala plné sĺz a spomínala na to, ako ju ostatní varovali. Nedala si pozor. Smutná a uplakaná si ľahla na posteľ a zaspala v izbe jeho sestry na posteli plnej plyšákov. Ešteže rodičia už spali. Ráno vstávali skoro, lebo odchádzali na týždeň na služobnú cestu. Takže Daniel mal dosť času na to, aby sa o Barborku postaral.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu