Konečne sa Romanovi podarilo lekárov presvedčiť, aby mohol Gabiku navštíviť. Zdalo sa, že jej už nič nehrozí. Absolvovala niekoľko sedení s psychiatričkou, ktorá sa pokúšala vymazať spomienky na ten hrozný čin. Roman prišiel do jej izby s kyticou kvetín a širokým úsmevom. "Ahoj Gabi. Som rád, že sa ti nič vážne nestalo."
"Ja rada vidím teba." povedala potichu a nahla sa k nemu, aby ho pobozkala. Ale už to nebola pusa od nejakej kurvy. Ale od dievčaťa, ktoré si našlo svojho priateľa a záleží jej na ňom. "Ďakujem ti za kvetinky." opäť sa usmiala a pohladkala ho po líci. Po chvíli začala rozprávať: "Romanko. Chcem, aby si niečo vedel. Keď som ťa prvýkrát uvidela a so všetkým som sa ti zverila, tak som mala pocit, že možno sa chcem na tebe aj obohatiť. Nevedela som to ale popísať. Myslím, že sa bila vo mne kurva s človekom. Ale teraz? Keď si tu pri mne, keď ma Milan tak zmláti..."
"Milan? Ten tvoj bývalý? A kvôli čomu?" začal odrazu Roman.
"To teraz nie je dôležité. Teraz hlavne počúvaj." pozrela sa na neho vážne. "Teraz, keď si tu pri mne. To ako sa pozeráš, to, čo si pre mňa urobil, to ako ti na mne záleží, tak si uvedomujem, že aj mne na tebe úprimne záleží. A preto ti poviem toto. Romanko, bojím sa, že už ma nebudeš viac chcieť vidieť. Nepoviem ti kto, nepoviem ti ako, ale som chorá. Mám AIDS. Stále som ťa chránila. Neviedla som ťa do nebezpečenstva. A vždy si mal so mnou chránený styk. Som si úplne istá, že ti nič nehrozí. Verím tomu, že nie. Keby náhodou áno, tak ma to bude veľmi veľmi mrzieť. Chcem od teba len jedno. Aby si sa nehneval a dostal ma z týchto sračiek, v ktorých už som."

Romana celý tento monológ ohromil až vydesil a rozhodol sa okamžite ísť na vyšetrenie, aby si overil, či mu naozaj nič nie je. No ešte mal minútku. Odrazu na Gabike videl len niekoho, kto mu vzal kus jeho života a nehanbí sa za to. A teraz mu povie, že už ho nechce. Odrazu nenávidel seba. Nenávidel ju. Nenávidel ten moment, kedy vstúpil do toho bordelu. Chcel, aby to všetko skončilo. A odrazu len z neho vyšlo: "Choď do čerta! Celý čas si ma len využívala a teraz sa tváriš ako anjel? Skalama si ma. Musím ísť."
Odrazu ho nebolo a Gabike sa natlačili do očí slzy. Chcela, aby jej veril a miesto toho ju poslal preč. Opäť bola sklamaná. Ale ona ho predsa nemohla nakaziť. Prezervatívy sú spoľahlivé.

Roman sa hneď po tomto všetkom musel uistiť, či nie je nakazený aj on vírusom HIV. Podľa vyšetrení, ktoré podstúpil mu Gabika hovorila pravdu. Nebol nakazený. Nehrozilo mu teda nič. Ale nechcel ju už aj tak vidieť. Všetko čo bol ochotný pre ňu spraviť oľutoval. Natárala mu básničky o tom, ako prišla o šťastný život a jeho skoro privedie do nešťastia vďaka, lebo je nevyliečiteľne chorá. Už ju nechcel ani vidieť.

(pokračovanie nabudúce)

 Blog
Komentuj
 fotka
romika  3. 10. 2010 15:04
Hovoril si, že ťažké, ale až takto?...
Napíš svoj komentár