Samota v nocnom meste,
dazd, tuzba a mokra zem ...
Bose nohy tam ma neste,
kde po dni pride dalsi den.

Tam kde nadej neumiera,
v dalsej sanci drieme viera.

Ulicou ma tuzba vedie,
nohy krvacaju a dusa vedne ...
Trha mi srdce ze ma vedu na miesto tak dobre zname,
ja za splnene sny dam vsetko, i dusu zane.

A ona ani nevie, ze spovedam sa z toho,
kolko veci citim, kolko povedat jej chcem toho mnoho.

Kolko chvil len cakam, ci objavi sa vo dverach,
preklinam chvile ked je s nou, ked tancujes jej na perach.

A nik nevie, co cloveka najviac hneva,
ked nepali ta v srdci neha....

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár