Len aby ste vedeli tento kus myšlienok sem píšem namiesto toho aby som sa dokockoval ten zdrap papiera čo mi leží na stole.

Riešenia, práve to od nás ľudia požadujú. Aby sme riešili veci za nich a oni si mohli ďalej žiť svoje životy. Ludia sa ma občas spýtajú, čo si o nich myslím, čo vidím a čo by mali zmeniť. Je jedno či chcú odpoveď alebo nie, proste čakajú niečo.

Úprimne sa priznám, nenávidím tieto otázky. Chcú odo mňa pravdu bez dvojzmyslov, narážok, bez skrytých narážok, proste pravdu aká je. Je to ako keď sa Vás kuchár spýta či tam má dať vegetu alebo namiešať niečo z vecí čo má v skrinke.
Odkiaľ máte vedieť či to nezbabre? Či tam neusype moc oregana, málo soli a či vôbec pochopí čo mu hovoríte? Či by tá prekliata vegeta, zabijak kuchyne, nebola lepšia voľba?

A pritom sa dá tak krásne hrať so slovami. Nežne podložiť pravdu malou narážkou, usmiať sa nad krásnym dvojzmyslom bez tej zbytočnej vegety v kuchyni ktorej hovoríme pravda vo vzťahu. Nevravím Vám, aby ste si klamali či zatajovali kus svojho života. Len si udržujte to čarovné tajomno medzi sebou.

Nehovorím len o vzťahu s drahou/drahým ale s každým vo vašom živote či už sú to rodičia, súrodenci, kamaráti, priatelia, učitelia alebo len ten zmrd čo vám lezie na nervy. Každý z nich má právo užiť si ten vzťah čo medzi vami je. Nechať sa prekvapiť, opantať a zatiahnuť do sveta kde nieje nič jasné.


Táto drobnosť nemá názov ak vás niečo napadne hoďte to do TS alebo do komentu, možno sa niekomu podarí niečo pekné vymyslieť.

 Blog
Komentuj
 fotka
lexchajet  13. 6. 2011 22:44
k tomu nazvu...mam to na jazyku a nemozem si spomenut na to jedno slovicko co by to vystihlo, takze zatim "for now"..
Napíš svoj komentár