Sedím a tvár mi osvecuje len žiara malej obrazovky laptopu. Dve hodiny ráno a ja, ponorený v myšlienkach, stláčam jednu klávesu za druhou. Po dňoch, týždňoch či mesiacoch zasa s malou inšpiráciou zo sveta mimo reality o svete s neopísateľnou krásou len márne hľadám slová ako nájsť slová toho čo mi chodí hlavou.

Posledné tri mesiace som šiel za všetkým po čom som túžil roky. Dával životu zmysel, spájal myšlienky vo vlastnej hlave, prinášal úsmev na tvár každého koho som stretol. Každé ráno sa zobúdzal s novým plánom, každý deň hľadal možnosti ako ho využiť naplno, každý večer padal do perín s pocitom, že som spravil tvorím sen.
Po rokoch učenia som pochopil, že sa učím každým dňom a nieje cesty ako tomu zabrániť, aj keby som sa snažil, aj keby som chcel. Každý moment ktorým som doteraz prešiel, zanechal niečo čo ma dnes posúva ďalej, dáva mi cieľ o ktorom som nevedel. Cieľ bez konca, len s ďalšími cestami ktoré sa akoby samé ponúkajú preskúmať. A vo mne vrie neskrotiteľná vášeň pochopiť všetko s čím sa stretnem. Dáva zmysel môjmu životu, dáva zmysel tomu čím som prešiel aj keď to bolo kruté, ťažké, bolestivé, radostné či dychberúce. Tento kus mňa, tento kus vášne limitovaný zákonmi spoločnosti sa vo mne rozpína, mimo svojich hraníc, mimo mňa a ja mám chuť postaviť sa a kričať bez ohľadu na to ako to ovplyvní ľudí okolo mňa.
Po rokoch učenia som pochopil, že nedokážem so sebou žiť ak nepríjmem seba samého aký som. Každým moment kedy si uvedomím ako veľmi ma okolie mení a nájdem tejto zmene zmysel, mi prinesie kus rovnováhy v mysli. Odhadzujem zábrany ako kráska kusy oblečenia na ceste k mojej posteli a škrtám múdre citáty ktoré ľuďom vedú životom. Tvorím vlastné, jednoduché a logické, ktorými sa riadim. Môj život a moje pravidlá vo Vašom svete. Strážené lepšie ako recept na Coca Colu bez koky. Prezentované tým najdokonalejším čo som svetu ukázal, mnou.

Ale iskra sama časom vyhasne a človek bez pohybu zlenivie. A aj keď som si túto dobu užil ako som mohol, úsmev na perách žien ktoré mi síce prinášajú svetlo do života nestačí. Len krok a som znovu preč. Pretože rozhodnutie nemôže byť zlé ak vieme s akými následkami príde. A ja viem...

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  21. 4. 2015 16:27
absolutne som nepochopil, o com to bolo a este som sa aj nudil
Napíš svoj komentár