Takže pekne od začiatku. V nedelu ako som si lepila svoje výstrižky z článkov a premýšlala o svojej závratnej kariére novinárky som len tak baj de vej hodila mojim slepým očkom bez okuliarí na malý letačik, kt.mi doniesol chudák poštový holub s mimomaternicovým oplodnením v krku, na kt. bol napísaný dátum, do kt.mám poslať zaplatený šek na kurz, kt.sa ma uskutocnit na mojej mozno buducej skole...v tej chvíly ma oblial smrtelný pot a hrozila mi okamžitá zástava srdca..na papieriku bolo hrubo vytlačeným : " zašlite najneskôr do 25.4.2007..."
Hneď ako sa prvotné príznaky hard atak pominuli zachvátila ma panika. Behala som po izbe, plakala, kričala a smiala sa zaroveň.Hlavne,že mi maminka už asi mesiac každé ráno hovorila : xxx, nezabudni poslať ten šek..."
Doma som celý deň hrala héérečku a na druhý deň som nahovorila moju kámošku Šniclu (poodhalím rúško tajomstva okolo mojej osoby) nech so mnou ide na Gondovu a potom aj na Štúrovú strít, kde uprosím ujov a tetušky, nech mi dovolia absolvovať kurz...
Na prechode pre chodcov som oslovila-JA, nekomunikatívna osoba jednéjo uja (bo radsej oslovujem ujov ako tety) ci nevie, ako sa dostanem na Gondovu 2,bo najskor sme skoro vpalili na nejake ministerstvo :p...ujo bol na počudovanie veľmi milý moje tušenie, že mám tôčesť s pánom profesorom sa potvrdila
Z Gondovej ma už nie také mile tetušky poslali na Štúrovú...Na vrátnici som sa hluchého uja pýtala, na kt. poschodí je katedra žurnalistiky na čo sa do rozhovoru zapojil KRÁSNY CHALAN ( týmto ho pozdravujem) a zvolal na tetu profesorku priamo z mojej katedry a ta bola taka mila, ze ma odprevadila priamo za ujom dekanom fakulty ...ten povedal, že všetko sa vybaví, nič nieje problém.."len" musím ísť na poštu a zaplatit šek...
Lenže JA intelidžentná som nemala číslo účtu a vôbec mala som velké hovno a nevedela som si rady...bolo asi 11-hodin,mame by sa tazko vysvetlovalo, že ja niesom v škole a bola som bezradná..nakoniec som našla kníhkupectvo a v knižky o vysokých školách som to našla..lenže zlý pocit je sviňa a keď už som vypĺňala na hlavnej pošte šek zavolala som pre istotu mame, za čo ma ujo strážnik skoro vykopol z pošty,bo určite mám v taške minmálne 2 ručné granáty a slzotvorný plyn a šla som ju vykradnuť...a zistila som, že je to uplne zle...
tak som si sadla pred poštou na schodíky a s telefónom pri uchu mi mama diktovalavšetky údaje...
po dvoch hodkách som dobehla späť na fakultu celá šťastná ..a to som si myslela, že večer bude nádherný..strávený v príjemnej spoločnosti..ako veľmi som sa mýlila...(viď blog2)
info o blogu 2-nevhodné pre deti a mladež do 18 rokov...
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
chillipaprika
1. 5.mája 2007 19:24
celkom v poho,mas dobry styl pisaniaDDD
2
Hmmm a co je na tomto strasne tajne? aby nikto nevedel tvoju identitu?
Napíš svoj komentár