Domek

Dnes som znova počúvala túto nádhernú skladbu a dnes som v nej znova počula niečo iné. Pri tom texte, čo som pripla pod video, v druhej polovici tej skladby, som si zrazu spomenula na celé tie roky, kedy som len prežívala a v podstate som mala dojem, že sa stále blížim ku dňu, kedy sa “sprovodím” z tohto života. To bola vlastne moja najsilnejšia motivácia, keď sa zamyslím. Do všetkého som šla s tým, že veď je to jedno, aj tak už tu dlho nebudem, iba to musím dovtedy vydržať. Sranda, že toho pocitu som sa zbavila len tak necelé 3 roky dozadu. A začal tak 15 rokov dozadu. Vždy keď som sa dostala do stresu, do záchvatu, do úzkostí, vypla som, počúvala som hudbu (ak som mala na čom) a predstavovala som si svet bez seba. Ako by sa ľuďom uľavilo, keby tu nie som. Kurva, vlastne som ani nemyslela tak na seba a ako sa uľaví mne, ale zase len na ostatných. A možno som si chcela predstaviť, ako by si to uvedomili? Neviem. Ale 15 rokov neprítomnosti sa na človeku odrazia. Je to boj dnes ostať prítomná. Keď som medzi inými ľuďmi, mám pocit, že sa na seba iba hrám, ale nie je vo mne nič. Nič čo by som im mohla dať. Ale dnes si vravím, že sme tu iba pár rokov a nakoniec možno nie je zlý nápad tu len tak existovať a zabávať sa. občas stále myslím na to, na čo kedysi, ale hneď si uvedomím, že sa nemusím už nikoho a ničoho báť. Je to super pocit.

Mňa len vždy mrzí, keď ľudia hovoria, že sa ľuďom okolo nich uľaví, ak tu nebudú. Vždy verím tomu, že sa okolo nás nájdu ľudia, ktorým by naše nebytie ublizilo.
Minimálne nám tu by bolo bez teba smutno.
Spomeň si, že pred dvomi, či tromi rokmi ci kedy to bolo, keď som bola dosť na dne ja, napísala si mi tak krásnu správu plnú podpory čítala som si to potom dokola niekoľko dní a fakt mi tých pár slov v tej dobe tak veľmi dobre padlo. Možno to pre teba nebolo ani také dôležité, ale niekomu si svojimi par slovami veľmi pomohla

Som rada, že tu nakoniec píšeš, že sa cítiš lepšie a dúfam, že ti to dlho vydrží, lebo život je fajn, občas aj s tými nepríjemnými padmi na dno..

@11monika11 @2 wau… teraz je tento komentár niečo, čo si budem čítať ešte veľmi dlho vôbec som si to neuvedomila. Je to fakt strašne pekné, čo si mi tu napísala. Už to nie je môj útek, skôr také sentimentálne spomínanie, som rada, že som to prekonala, fakt je tento svet fajn, len to chcelo čas niekedy je to také zvláštne si uvedomiť, že kopec ľudí okolo nás sa takto cíti. Na jednej strane to máš s kým zdieľať, na deuhej strane je to smutná tragédia.


Ďakujem už mi to táto skladba vždy bude pripomínať tvoj komentár.

Tak to som rada, a aj ja ti dakujem