Na krok nevidieť
Obzerám sa, kde si
Cítim ťa za sebou
Na uliciach niet nikoho- okrem nás
Sme len my dvaja
Ty a ja...
Hlavu mám sklonenú
Tvár mi zakrývajú husté vlasy
Chcela by som sa brániť, kričať
,, Prečo ja? Prečo?“
Nepriznám ti to, no som asi zbabelá
Na to, aby si ma mal rád
Bojím sa, že ublížim ti
Čo ak už neviem milovať?
V srdci mám mnoho zahojených rán
Niektoré menšie až tak neublížili
No tie väčšie, tie ma naučili báť sa citu
Alebo ma ho úplne zbavili?
Prečo ma ľúbiš, keď vidíš, aké to je?
Oči mi zalievajú slzy
Chcem ti dokázať že...
Vlastne ani neviem
Túžim po tom, aby si mi niečo dokázal ty
Psst
Počuješ?
Kdesi klavír začal tiché akordy hrať
Neviem ako, no presne ma vystihujú
Sú krehké, zraniteľné, no pritom pevné a odhodlané
Vytrvať!
Šepkáš mi polohlasne slová
Krásne
Mám pocit, že si ich nezaslúžim
Neviem odpovedať na tvoje nevyslovené otázky
Lahodné tóny znejú v súlade
Mimovoľne dopĺňam ti slová vo vetách
Je to možné, že sú tak zohraté?
A že ja si to neviem priznať?
Celé tie roky predtým
To akoby som ani nebola ja
Od tých prvých sĺz
Preliatych kvôli láske
Až doteraz
Je možné, že si ma nechal slobodne dýchať?
Prvýkrát sa nadýchnuť?
Plnými dúškami naberám vzduch
Vonia večerom, pokojom, hmlou
Nesplneným snom
A tebou
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
1
bonita
3. 1.januára 2009 13:24
je to pekne precitene,take ine
Napíš svoj komentár