ň

Omeleta & Chajka

Tá od mora:

Kruhy.
V nich som kráčala.
Myslíte si, že ste na konci, ale hľa.
Bol to iba klam, iba pár momentov, keď ste si mysleli, že je všetko jasné, ale zrazu sa vám pred očami vynorí tá istá značka do sveta snov, pásiková zástavka s porozbíjaným sklom, ten istý matný chodník po ktorom ste už kráčali.
Pohyb vpred nemožný.
Viete, že všetko čo robíte vás ďalej neposúva.
Je to cesta na začiatok.
Aký pocit je pre mňa najhorší na svete?
Bezmocnosť.
Keď bojovať chcete, ale nemôžete. Nedá sa. Doviesť do bezvedomia niečo nereálne, niečo čo neexistuje.
Pocit sa zabiť nedá.

Tá, čo sa zvyčajne nachádza na tanieri:

Diaľkovo ovládaná polozhnitá pomarančová šupka.
Ortuť fragmaticky sálala z vnútra.
ópium bolo cítiť na pár metrov.Telo obalené v nepremokavej bunde a starých rifliach,presúvalo sa nečinne za mnou.
Cynicky som sa zahľadela do svojho vnútrajšku a nič som nepochopila...
Telo hnilo zvnútra túžbou sa oslobodiť pravdou.
Nedovolila som mu realizovať svoje túžby a sny.
Hnilo ďalej.

Nasukala som si sneh do rukavice a dofajčila svoju poslednú cigaretu.


-"slová strácajú zmysel keď ti ich opakujem viackrát."

V strede vety sa slabičné doštičky rozplynú medzi našu atmosféru.

polminútový vnútorný monológ skonfiškoval moje nádeje.
myšlienky sa súbežne porozlievali vo vzduchu;konečne nám otvorili oči.

-"možno život nejde vždy tak ako nám kedysi dávno sľúbil súbor tancujúcich víl vo svete tajomstiev...
..ale stále je na svete toľko krásy, stačí si ju len na sekundu uvedomiť..a zistíte, že tá sekunda znamená večnosť"-


"Raz sa stretneme na mieste, kde niet tmy"

 Blog

10 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu