Svietilo slnko,
Pes štekal za domom,
Za neďalekým poľom.
Zrazu vidím ako padá zhora vtáčie pierko,
Padá slobodne,
Obaja my pod stromom,
Hľadíme naň uprene,
Očarovalo nás,
Zviedlo,
Na jeho farbách odrážajú sa lúče svetelné,
Je to úžasný pohľad,
Celý svoj život vidím inak, zreteľne.
Pierko vetrík zrazu fúka iným smerom,
Stráca sa hore…
V žiari slnka,
Úplne nahor cestuje!
Musí mať krásny výhľad na krajinu,
A ľudí tiež,
Čo na neho tak často zasnene pozerajú.
Všetko sme videli,
Jeho príchod i odchod,
Bola to nádherná chvíľa,
Nezabudneme.
Nebudeme tento príbeh písať do vody,
Ba ani do kameňa,
Bude navždy v našich srdciach…
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale nie je to milé