A tam na kopci kvet rastie.
Lúče ju hrejú, ľudia sa divia,
Veď odkiaľ sa toľká nádhera zobrala.
Červená ako krv, avšak nevina ako dieťa.
Pohľadu lichotí, ale myšlienkam spať nedá.
Prečo...žeby?
Slová, ktoré znejú vo vzduchu,
Nezodpovedané, ale každým myslené.
Denno denne tieň ju zakrýva,
Až závrate dostáva.
Dvakrát už mohla byť popravená.
Prečo?
Žeby závisť, či sám vrah ju chcel pre seba?
Zmocniť sa, aby ľudia zabudli a ďalej pokojne snívali?
Áno, on....on to bol....chcel ten jemný dôkaz či pochybnosti zničiť,
Zbaviť sa viny a byt slobodným...voľným.
No ľudia si tu nádheru nedali a strážili ako drahokam,
A vtedy pochopili, že krivo verili.
Ľutovali, smútili, no nepomohlo,
Zostal im len milý poklad a ťarcha na srdci.
Chceli pomstu, veď slepo uverili,
Pasť uložili a aj ulovili.
Chceli krv, ako symbol farby kvetiny,
No pohľad na ňu stačil a zľutovali sa.
Stačí im pocit spravodlivosti,
A krvavo červená orchidea na kopci.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
angelbyalex
30. 8.augusta 2007 22:59
...ehm..no
Napíš svoj komentár