a hádam tisíci raz si hovorím, že už nebudem k nikomu úprimná a otvorená ohľadom mojej osoby a nálad a emócií, až kým si ním nebudem úplne istá, lebo nakoniec mi je z toho vždy len nedobre, a mám výčitky.
ako ale obmedzím úprimnosť? pomôže
ako ale obmedzím úprimnosť? pomôže
Komentuj
9 komentov
1
simka1311
19. 2.febuára 2015 06:25
Najlepsie je najst si iba fakt niekoho, komu doverujes, najlepsie kamaratku, ktora ta chape a pozna, vie ti poradit...a hovorit to iba jej
4
@simka1311 ver mi že nemám. nie je to povinnosť ani pravidlo, že každého celý život niekto sprevádza
7
škoda, že to nieje blog, inak by som ohviezdičkovala myslím, že presne to, čo si napísala, sa odohráva vo veľmi veľa hlavách a práve preto sú tam bariéry dokolečka medzi ľuďmi.. jeden si to povie, že radšej bude odmeraný, a ten ku komu si odmeraná si to uvedomí a ja odmeraný takisto a začarovaný kruh zbytočne....keby si veľa z tích ľudí povedalo, že aj keď ma ten človek sklame, tak k nemu úprimná budem tak či tak, tak tie osoby by si možno po čase začali vážiť našu úprimnosť a začali k nám byť takisto úprimní.. lenže to je KEBY .. musí začať aspoň jeden silný jedinec, prekonať sa
8
@simka1311 @mygate veď ale musíte sami vedieť, že to nie je len tak, že "nájdi si niekoho" :ehm:
@orangecaramel presne toto si hovorím tiež, že veľa ľudí má tie isté problémy a bariéry a že nič z toho by nebolo keby jeden to odbúral... len ja na to asi nie som dosť silná :ehm: teda už veľakrát som si povedala, že prelomím ľady, vyjdem z komfortnej zóny ale vždy do nej opäť so stiahnutým chvostom zacúvam keď sa popálim...
a aby som nebola chápaná zle, nie som úplne otvorená a úprimná k ľuďom, takmer nikdy nehovorím o svojich pocitoch a tak, ale občas príde chvíľa kedy si vylejem srdiečko a následne to ľutujem, lebo vždy vždy vždy mám pocit, že to danú osobu absolútne nezaujímalo ani nič a že on by si ho predo mnou nevylilal, lebo neviem prečo.. a vtedy mi to je ľúto a mám ten hlúpy pocit, že sa to asi neoplatí robiť nikdy.
neviem no, ľudia sú divní.
@orangecaramel presne toto si hovorím tiež, že veľa ľudí má tie isté problémy a bariéry a že nič z toho by nebolo keby jeden to odbúral... len ja na to asi nie som dosť silná :ehm: teda už veľakrát som si povedala, že prelomím ľady, vyjdem z komfortnej zóny ale vždy do nej opäť so stiahnutým chvostom zacúvam keď sa popálim...
a aby som nebola chápaná zle, nie som úplne otvorená a úprimná k ľuďom, takmer nikdy nehovorím o svojich pocitoch a tak, ale občas príde chvíľa kedy si vylejem srdiečko a následne to ľutujem, lebo vždy vždy vždy mám pocit, že to danú osobu absolútne nezaujímalo ani nič a že on by si ho predo mnou nevylilal, lebo neviem prečo.. a vtedy mi to je ľúto a mám ten hlúpy pocit, že sa to asi neoplatí robiť nikdy.
neviem no, ľudia sú divní.
9
@mygate aj kamaratky to zaujima, ak teda su kamaratky a nehraju sa na ne ...ale myslim ze prave priatelstvo sa predstierat neda..to proste citis
Napíš svoj komentár