Alojzvajciar

...sa neviem ovladat. Otvaram flasku za flaskou a odpijam po deci z kazdej. Obvykle so mnou chodi aj Smradľavý Čunky, chlapik co prisiel o domov kvoli nestastiu v hazardnych hrach.

"Odpili ste z nej?"
"Zavolajte policiu!"
"Ale preco co sa deje?"
"Nejde o to co sa deje teraz, ale o to co pride!"
Vytrhnem samoobsluznu pokladnu a zvalim ju na zem na miesto kde stalo to, co bolo pred chvilkou zivym dietatom so snami a tuzbami.

Do budovy vchadza komando. Cez kukly im vidim len oci, v ktorych badam strach. Tasia zbrane, no kym to stihnu, prikladam k TEJTO pokladni vernostnu kartu INEHO obchodneho retazca. Nasleduje zmätené pískanie pokladne a obrovska detonacia. Čunky sa v krikoch 50 metrov odtial strhne zo spanku na zablesk zlteho svetla a mohutny hrom. Dalsi zblesk je myslienka v jeho hlave skor nez ho pohltia plamene.

"Hovoril som mu to. Bol to zly napad. Zly napad v zly den. Mohli sme to zastavit. Ale my sme odpijali. Uz sa to nedalo zastavit. Dali sme sa zlakat niecim co nas prerastlo."

Smradľavý Čunky vzdy snival ze sa este pred smrtou vyhrabe z dlhov a zakusi velku vyhru v blystajucom sa kasine. No zomrel v dvojmilionovom dlhu.

O par dni policajny technik skuma obhoretu pamat pokladne so svojim kolegom.
"Take nieco som v zivote nevidel. Pamat RAM ma jeden megabajt, ale je v nom ulozenych 15 GB dat. Zrekonstruoval som posledne instrukcie co prebehli v pokladni a...vyzera to...neviem...akoby sa pokladna snazila nacitat vernostnu kartu ineho obchodu. Neviem co sa v tom prekliatom obchode stalo, ale viem, ze mame stastie ze nevybuchlo cele mesto!"