Ťažko sa nesie ťarcha medziľudského ticha.
Život sa deje, dni umierajú a opustený ostrov odtlačkov
dávnych slov je príliš ďaleko. Je príliš opustený.
Slová treba redefinovať!
- hovorím si, pričom na mňa padá inovať
nečinnosti. Sám mlčím.
Nevládzem tvoriť gramaticky správne vety.
Podmety, prísudky, príslovkové určenia pocitov
a podnety premenené do priezračných rýmov:
únik
nik
vánok
spánok
do topánok.

Bolesť a strach sa nedajú konvertovať. Odpovede
na niektoré otázky sú len ILÚZIOU VÝPOVEDE.
Slová a neslová redefinujú ľudí.
Bodka na konci vety je iba únik
od bezvetia. Všetci sú a predsa tu nie je nik.
Nik nečíta naozaj.
Nik nepočúva naozaj.

Som
len
inotaj
a mrazivý vánok
absencií mi budí spánok.

Čierna samota mi tečie do topánok.







______________
ban.sky na FB

 Báseň
Komentuj
1 
 fotka
emulienkaa  14. 9. 2016 21:07
ty si taky ťažky Bansky, ale tak veľmi ma baviš
2 
 fotka
melancholik  14. 9. 2016 21:18
ja sa nikdy nemôžem reálne vyjadriť k tvojim vytvorom a umeniu pretože mu nikdy nerozumiem, ide to proste mimo mňa celé ... tým nechcem nič povedať (už vôbec nie nič negatívne) iba to, že tomu vôbec nerozumiem

ani jednej vete
3 
 fotka
condition  14. 9. 2016 21:26
Zaujímavé
4 
 fotka
michelleee  14. 9. 2016 21:59
A ja rozumej kazdej vete a kazda ktora ma boliet boli aj mna a kazda ktora ma tesit,tesi aj mna.
5 
 fotka
bansky  14. 9. 2016 22:31
@emulienkaa @condition Ďakujem!
@melancholik V poriadku, beriem na vedomie.
@michelleee Ďakujem Ti, že rozumieš
6 
 fotka
lovelydemon  15. 9. 2016 10:49
Krásne napísané. Mám pocit, že to pochopí len malá skupina ludí. Patrím do tej skupiny
8 
 fotka
bansky  15. 9. 2016 11:24
@lovelydemon Ďakujem Ti
9 
 fotka
antifunebracka  15. 9. 2016 20:24
Tomuto tiež celkom nerozumiem, ale tak akosi inštinktívne cítim, že by som mal byť za to vďačný.
Napíš svoj komentár