Tak fajn. Nenachádzam slov na to, čo sa so mnou deje. Je to ako... Nuž, veľmi rada pomáham ľuďom, to je jasné. Kamarátom, ostatným... Ale teraz na mňa doľahlo čosi zlé. Čosi, čím ubližujem nie len sebe, ale aj mojej sestre (som jedináčik, ale to dievča je pre mňa ako sestra, nuž ju tak volám) a ľuďom, ktorí do mojich problémov vôbec nie sú zainteresovaní. A štve ma to. Veľmi.

Jednoducho mi to už lezie hore krkom, ako sa stále sťažuje, ako je večne pesimistická, nedokáže sa usmiať na tento svet. A keď jej chcem pomôcť? Keď sa jej snažím vniesť do mysle nejaké dobré myšlienky, keď ju chcem rozosmiať? Nefunguje to. A potom sa ozve na Facebooku a so slovami "kedy opäť zdrhneš? " ma privíta. Už len na just som sa odhlásila, aby vedela, čo spôsobila. Aby vedela, že to, čo hovorí, nie sú len plané slová. Keď CHCE aby som odišla, odídem. Bodka.

Lenže ju ľúbim. Naozaj veľmi, a chcela by som jej pomôcť, ale ona si nedá povedať. Chápem jej ťažkú situáciu, ktorú tu naozaj rozoberať nebudem, nakoľko je to vrcholne osobné. Ale i tak. Práve im prerábajú bytovku. Čo myslíte, nemohla by sa trošku preniesť cez ten hluk a bordel? Pretrpieť to tie dva týždne? Ako som sa asi cítila ja, keď nám prerábali byt a musela som chodiť na WC k susedom? Nuž, ona aspoň má ten záchod...

Jednoducho som sa už potrebovala niekde vyzúriť. A ako tak čítam pravidlá blogovania, asi polovica birdzákov, ak nie viac, ich už porušila, prečo nie ja? Prepáčte, ak vás obťažujem svojím osobným životom, určite vás tým zaťažujem a som tá zlá. Ale potrebujem sa "vyrozprávať" a nemám komu. Brat (ďalší kamarát, ktorého mám neskutočne rada a je mi ako brat- ľudia, ktorí sú mi ako súrodenci sú len dvaja, buďte v pohode)je na dovolenke a vráti sa až niekedy dobreženie v septembri. Ostatné kamarátky sú kdesi vonku a zvysoka na mňa kašlú, lebo nemám záujem počúvať, ako sú nejaká Ciara alebo Eminem úžasní. A zvyšok ľudí, ktorí by ma vypočuli, žije buď 100 km od nás alebo 700 km od nás. Osud je krutý. A sestra? Tá je tak zaujatá svojimi problémami, že hoci tvrdí, že ma vypočuje, vždy sa to obráti k nej. Prečo? Lebo nemám to srdce uberať jej priestor a kecať, hoci vidím, že ona je plná problémov a potrebuje ich zo seba dostať.

Možno sa zdá, že ju nenávidím, alebo čo... Nie, nie. Potrebujem sa len niekde vybúriť. Tak, ešte raz, prepáčte. Končím, určite to raz zmažem. Zbohom...

 Denník
Komentuj
 fotka
gaaragirl  18. 8. 2009 19:28
rozhodne to nemusíš mazať! každý sa potrebuje vyzúriť a nejako vyjadriť svoje pocity väčšina birdzákov píše o čom chce a ako chce čiže s tým sa netráp...

áno druhého treba vypočuť, zvlásť, keď ide o tak blízku osobu ale treba dbať aj na toho druhého...navzájom sa počúvať...
 fotka
eka88  18. 8. 2009 19:50
Hmm nie každý čo dokáže rozprávať dokáže aj počúvať. Vieš, nehovorím, že tvoja sestra je egoistka, to nie, ale niektorí ľudia síce počujú, ale nepočúvajú a neviedia byť moc empatickí. Žiaľ všetci občas vyčítame iným to čo sami robíme - ty utekáš z facebooku a ona zase možno od problémov. Skús jej nejako jemne povedať, že každý má svoje problémy a treba aby si ich každý vyriešil sám i keď niekedy nejaká rada pomôže, no neustále sťažovanie nie len že problémy nerieši, podľa mňa ich aj zväčšuje!
 fotka
etelnair  18. 8. 2009 19:51
mala by si ju prefackat a bolo by =D
Napíš svoj komentár