Ako iskierky tancujúce v srdci, v ohni večnosti a siahajúce nad priestor sveta, je v záhyboch každej ľudskej bytosti ukrytá túžba po kráse, nehe, láske a počuť tam nástojčivé volanie jej hlasu.

Iba ak púšť zmení sa v oázu, chladivý prameň vytriskne a potečie, zmizne cesta zaprataná odpadom, tŕním, poudieraná vetrom a spálená slnkom.

Srdce bude zrazu širšie a priestor myšlienok sa nedá zachytiť časom. Tichý spánok zobudia zvončeky šťastia a hmlistá, zádumčivá atmosféra sa uzamkne za dvere minulosti, zmĺknu studne sĺz. Vzduch zavonia sviežosťou, túžby sa stanú žblnkotom jarného potôčika, ľahkosť našimi krídlami a duša vesmírom nedoziernosti. Voľnosť bude v povetrí a odraz zrkadla času na oblohe posiatej hviezdami. Lupene kvetov rozvinú sa v rose slnka a v modravom nádychu večerných obloh s bielymi lampášikmi hviezd, budeme ovlažení prameňom nádhernej chvíle večnosti.

(2006)

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár