Jedna z tých prebdených nocí. Žiaru mesiaca skrývam za záves. Ako občas dokáže aj to prirodzené bolieť. Ticho, môj spoločník, ktorý mi spieva obľúbenú pieseň. Samota, ten pocit, čo vie tak chladne objať. A rany, rany, ktoré musia bolieť, aby som nezabudla.
Rozmýšľam, čo je potom, čo sa skrýva za bolesťou, čo nasleduje? Len prázdny pohľad a mŕtva nirvána.
Pri každom dotyku cítim chvenie, pri každej myšlienke na teba sa bojím zajtrajška. Sklenený domček, v ktorom vás každý vidí, ale nikto nepočuje. Každý súdi, ale nepozná.
Tak aj ty si priložil ruku na tie krehké steny, pritisol pery a dychom si sa snažil ohriať tie ľadové múry. Pozeral si sa na mňa a ja na teba.
Ale necítil, nevedel si aké je to zovrieť moju ruku v tvojej a aké je to, privinúť si hlávku do môjho lona. Zostali ti len predstavy, túžby, ktoré sa menia len na tiene tak zvláštnej lásky.
[IMG]
[/IMG]
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
paracelsus
6. 8.augusta 2012 02:14
Výborný nápad skĺbiť slová, obrazy a hudbu do jedného blogu v takejto forme. Páčilo sa mi to.
3
súhlasím fakt pekné... len škoda že to nie je dlhšie.. potom tú človek nemá čo čítať idem na ďalší blog inač chvlí m výber obrázkov a linking park jak dlho som tu pesničku nepočul až ma chytila nostalgia
7
pridavam sa k tym nadomnou..
kedysi tu podobnych diel vznikalo viac, kedysi..
kedysi tu podobnych diel vznikalo viac, kedysi..
Napíš svoj komentár