Pasívna.

Je to opačne. Všetko. Hovorím si, naivne navrávajúc si to už niekoľkýkrát.
Celý vesmír, svet, môj svet, moja izba aj moja hlava.
Všetko sa krúti tak pomaly, len v mojej hlave dvakrát zrýchlené.
A ja tam len stojím a pozerám ako to beží a točí sa to dokolečka. Len stojím a nechávam to všetko ísť bezo mňa.
Pasívna.

Zavalená kopu vecí, ktorými som nechcela byť zavalená a na ostatné potom už nemám dosť buniek,ktoré by sa aspoň snažili v tomto teple niečo spraviť, či napísať.
Nie je mi zle, len sa proste potrebujem na niečo sústrediť, tešiť a tak.

Mala by som toľko vecí. Len kde začať.
Po premietnutí všetkého od A po Z, ktoré by som mala/ chcela/ mohla dospejem k záveru, že to má čas (Alebo sa mi práve nechce).
A tak čas ide ide ide... Klasika.
Napísať si zoznam a pomaly odškrtávať je asi jediné možné riešenie ako sa k tomu prinútiť.
Chcem stihnúť toľko vecí, ale v podstate stále len stojím na mieste a ono sa to okolo mňa točí samé. Bezo mňa. A potom tu frflem

Oks, dosť bolo frflania. Očividne mi ublížil dlhý pobyt na slnku. Rozhodne. Takže treba to tak brať

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu