Pozorujem cestou holuba:
Holuba , ktorý pozná každý dom
Holuba , ktorý prilieta aj odlieta….
Putuje z miesta na siesto ,
a nevadí mu že vlastný domov nemá.
Je doma tam , kde ho prichília
a dájú mu troška zrnka…
Hlávku skloní
a uchýli sa pod strechy
a tam pokojne zaspáva.
Všimol si niekto niekedy
toto operené vtáča?
Raz cestou domov zo školy ,
vidím na ceste čosi….
To malé milé holubä…
padlo pod kosák kosy.
Nikto si ani nevšimol ,
že čosi na svete chýba:
Odišiel mier a priateľstvo,
bez ktorého neviem dýchať.
A tak to malé milé holúbä…
nieslo v sebe veľa,
každý ho navonok prehliadal
a hlad a závisť prímal
A tak už teda od tých čias
priateľstvo , nenávist za ruky sa držia
a na toto spojenie mi slová už nestačia.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár