Chodil by som.....Cŕŕŕŕŕŕn,Cŕŕŕŕŕŕn,“Maja okamžite otvor“ tuc tuc tuc, „počuješ Maja otvor lebo vykopnem dvere!!!!“Ktosi ma odrazu začal súriť a zhadzovať s postele. Ešte nie celkom schopný rozoznať sen od reality som zbadal tú osobu ktorá sa ma snažila zobudiť. Bolo to nádherné asi 185cm vysoké dievča ktoré malo havranie vlasy,nádherne oči pripomínajúc skrytú azúrovú zátoku v Karibiku. Bola zahalená len jemnou priesvitnou košieľkou cez ktorú bolo vidno jej ladné
krivky ktoré akoby tvaroval jeden z majstrov impresionizmu. Ešte stále ospalý som zachytil jej slová ktoré asi smerovali na mňa: „rýchlo sa obleč a vypadni cez balkón,ozvem sa ti“.Táto veta na mňa zapôsobila ako tri energy drinky dokopy. Zrazu som prekypoval energiou. Veď bodaj by nie išlo predsa o môj krk a keby len o krk. Obliekol som si boxerky a tričko,Ostatné veci som zobral len tak medzi ruky a šprintoval som na balkón stále počúvajúc početné vyhrážky,pravdepodobne priateľa mojej nočnej známosti. No v to ráno mi šťastie dvakrát dobré karty nerozdalo. Hneď ako som sa dostal na balkón sa mi žalúdok ocitol niekde v oblasti krku. „Preboha,veď som na tretom poschodí!!!“ skríkol som. V mojej hlave sa mi odrazu spustil myšlienkový pochod. Mal som dve možnosti. Prvá bola,že skočím a prinajlepšom si zlomím jedno,dve rebrá a nejakú tú končatinu v tom horšom prípade si zlomím väzy. Druhá možnosť bola taká,že sa vrátim do bytu a prídem o krk ak nie o niečo čo mi je drahšie ako krk a to je dosť pravdepodobné. Chvíľku som váhal ale keď som videl,že chalan s vyholenou hlavou a priemerom bicepsu 50 cm sa na mňa rútil ako zúrivý býk na toreadora,hneď som mal jasno. Skočil som. A keďže som nepocítil žiadnu vážnejšiu bolesť pozviechal som sa a rozbehol som sa preč aby ma tá gorila nechytila.
Keď som už bol v bezpečí môjho vlastného domova ktorý sa nachádzal v odľahlej časti mesta,kde
sa každý poznal s každým a klebety sa tu šírili rýchlosťou svetla,prvé čo som spravil bolo,že som si otvoril chladničku a dal si jednu dobre chladenú plechovku tmavého piva. Sadol som si do obývačky ktorá v podstate slúžila aj ako moja spálňa,keďže som si nemohol dovoliť luxusnejšie bývanie. V mojej izbičke sa okrem starej rohovej pohovky nachádzal farebný televízor,dve skrine,obidve mali rovnaký charakter,slúžili na úschovu mojich vecí ktorých nebolo malo.Ďalej som tu mal malý konferenčný stolík na ktorom bol stále bordel a o samozrejme nesmiem zabudnúť na svoju lásku. Basgitaru Fender JazzBass 76´. Stála ma asi toľko,čo všetko dokopy nájdete v mojej spálňo-obývačke. Zapol som si telku v ktorej práve išiel jeden z mojich obľúbených seriálov. Chvíľku som ho pozeral ale čím ďalej tým viac som sa vracal v čase do dnešného rána. V hlave som mal otázky ako som sa ocitol v posteli tej krásnej dievčiny,či to bolo spôsobené tým,že som sa včera zase sundal ako prasa a narozprával som jej, že som rocková hviezda ktorá onedlho vycestuje do zahraničia a pred odletom si chce ešte užiť alebo to ona mňa chytila do svojej siete. Nech už to bolo akokoľvek mal som šťastie,že ma nechytil jej frajer a že pri zoskoku s balkónu sa mi v podstate nič nestalo. Ako som tak na pol rozmýšľal,na pol sa díval na telku pomaly sa mi zatvárali oči. Zaspal som.
Zobudil som sa až na to ako mi vyhrávajú cigáni v bruchu. Pozrel som sa do chladničky ale nič som tam,okrem piva a par plátkov syra nenašiel. Rozhodol som sa,že skočím do mesta kúpiť si niečo pod zub. Obul som si svoje obľúbené steely čiernej farby s vlajkou Veľkej Británie a zamkol som. Keďže som mal zástavku blízko od bytu,myslím,že to bolo okolo 300 metrov a mestská doprava chodila každú chvíľku stihol som si ešte aj zapáliť jednu cigaretku a pomaly som išiel k zástavku. Akurát keď som si kúpil cestovný lístok som dofajčil a presne vtedy prišiel aj môj spoj. Keď som nastúpil a orazil si lístok sadol som si k jednej staršej pani ktorá mohla mať okolo 55 rokov. Bola útlej postavy,mala už zvráskavenú pokožku,šedivé vlasy,veľké popolníky ktoré nosila jej ešte zvýrazňovali tmavé kruhy pod očami. Oproti mne sedeli dve mladé dievčatá mohli mať možno tak 15 rokov a na prvý pohľad bolo vidno,že ešte vôbec nevedeli,čo od života vlastne chcú. Celú cestu sa na mňa pozerali ako keby som bol z inej planéty. Chcel som sa ich opýtať čo je na mne také zaujímave ale nestihol som,pretože digitálny hlas v autobuse práve zahlásil: „Centrum“ a ja som vystúpil.
Od zástavky som to mal do mojich obľúbených potravín cirka 10 minút cesty takže som si znova zapálil jednu cigaretku. Cestou tam som sa vždy zastavil u kamaráta ktorý sa volá Marcel a vlastní hudobniny. Keď mám čas a nie som práve v práci alebo nevykonávam nejakú z aktivít ktoré mi uberajú zo života,tak sa tam vždy s radosťou zastavím,vyskúšam zopár nových inštrumentov a pozriem si inzeráty.Marcel je praktický muž ktorý dokáže z minima vyťažiť maximum a bolo to vidno aj v jeho obchodíku. Naľavo od vchodových dverí mal na stene tri dlhé tyčky a na každej tyčke viselo 15 gitár. Napravo mal to isté lenže namiesto gitár tam mal uložené basgitary. V zadných miestach mal uložene zľava do prava uložené bicie a perkusie,činely,klávesy,mix pulty aparáty a neveľkú vitrínku s rôznymi efektami. V strede obchodu mal pult za ktorým presedel väčšinu svojho času a vždy bol ponorený do nejakej odbornej hudobnej literatúry. Inak tomu nebolo ani dnes. Hneď ako som vstúpil tak som ho pozdravil ale on bol zasnený do knihy. Rozhodol som sa teda,že ho vystraším. Podišiel som k nemu najtichšie ako sa len dalo a zdrapil som ho za ramená.
- „Búúúú.“
- „Ježis Robo ty si taký chuj“ pozrel sa na mňa ako keby práve uvidel zubatú s motorovou pílou.
- „No tak prepáč ale,keď si bol zase v takom tranze.No,Nevyuži to“, povedal som s úsmevom trojročného dieťaťa na tvári
- „Máš pre mňa nejaké nové inzeráty?“
- „No mám. Ešte som ich nestihol vyvesiť na nástenku,pozri si ich.“
- „Díky,idem na to.“S rozžiarenými očami som sa na ne vrhol. Takmer žiaden ma nezaujal...všetko bolo to isté- PREDAM GITARU,KUPIM GITARU- až na jeden. Bolo v ňom písane:Hľadáme basgitaristu,hráme punk,ak máš záujem ozvi sa. Pod textom bolo telefónne číslo a e-mail. Na takýto inzerát som čakal asi tri mesiace. Povedal som si,že vyskúšam šťastie a zavolám tam.
- „Díky Marcel,máš to u mňa“ a odišiel som plný elánu z obchodu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár